Návšteva u klienta skončila, treba využiť spálenú naftu a spojiť užitočné s príjemným. A tak šup do turistického a hor sa do prírody. Nechtiac som začala prechádzku mimo značky, ale stálo to za to. Krásne výhľady na gazdovstvá, Melichovu skalu aj Kopu (tá na tejto fotke nie je) umocnené jesennými farbami ma priam ťahali hore. Kľučkovala som pomedzi pozemky a ploty, ale nikto na mňa vidly nevytiahol. Psy ma obrechali, s ujom sme podebatili, iní sa len pozdravili. Až pri zostupe po značke som zistila, ako dobre som spravila, keď som šla tadiaľto. Nerozumiem, prečo značku vedú po nudnej asfaltovej a štrkovej ceste popri kriakoch, keď sa môže vinúť takýmto pekným krajom (je tam poľná cesta, netreba sa cez humná terigať). Škoda, že som mala na to len dve a pol hodiny, čakalo ma ešte rodičko.