Zima stále nechodí a preto si spomínam na časy kedy síce tiež nebolo veľa snehu, ale aspoň vládol príjemný mráz. Jeden z vtedajších krásnych večerov som strávil v oblasti Veľkého boku. Po naplnení dlhoročnej túžby som stepoval na hrane plošiny a vychutnával pokoj vyžarujúci z miestnej zdevastovanej krajiny. Ide o výhľad na dominantnú Homôľku zhruba v strede za ktorou je nezameniteľný stolovitý Klenovský Vepor. Vpravo ešte akoby v hlavnom hrebeni vytŕčajúca Babiná a nad ňou vzadu vysoká divá Poľana. Pohľad týmto smerom v galérke chýbal.