Aha, tak to si bol ty... Moc ludi sme nestretli tak si ta pamatam. jj to sme boli my :)

Merhorn...to si bol ty, čo sme sa obchádzali kúsok pred klesaním do sedla pod Skalnatou? A za tebou šla dievčina?

ej, ej tá karta nebola prvý krát .-) ....

Aj ja som bol ten den na skalnatej a tiez som fotil len mobilom :) Aj mna prekvapilo, ze sa dalo este bezkovat :) Skalnata je fajn aspon na take poobedne pretiahnutie si kosti :)

Dobrééé! Ale stáva sa. Je mi útechou, že nielen mne :-)

Martin...lebo ako píše Vlado, je to najjednoduchšie :-) Vytiahneš a zasunieš. Aj kopírovanie cez wifi existuje? To som nevedel, ale určite to u mňa nefunguje.
Kašlite už na to. Proste som ju zabudol a basta...stane sa aj v lepších rodinách :-)

Zdenči: ešte je možnosť kopírovať fotky cez wifi. Ale na to treba buď príslušnú kartu alebo podporu foťáku. To len na doplnenie, všetkých možností :)
Najjednoduchšie je ale aj tak vybrať kartu a skopírovať do PC.

prečo potom kopíruješ kartu cez čítačku? je to pohodlnejšie ako kábel či?

Martin...máš dve možnosti ako preniesť fotky - buď vložíš kartu do čítačky alebo prepojíš foťák s počítačom cez kábel. Či máš program k foťáku alebo nie, to v tomto prípade nehrá žiadnu rolu.

No veď aj ja ju vzberám, len keď kopírujem fotkz...ale niekedz ju yabudnem vrátiť späť do foťáku

tiež nikdy nevytahujem pamätovú kartu, fotky prenášam do pc cez program ktorý bol k fotáku

Sranda, na budúce si už dáš pozor :)
Taká skôr úvaha, ako sa dá zabudnúť pamäťová karta? Ja ju mám vždy vo foťáku, vyťahujem ju len na kopírovanie fotiek do PC.
Nemám žiadnu inú, teda ich nestriedam, každý môj foťák má svoju samostatnú kartu. 16GB veľkosť mi zatiaľ stačí, aj keď 32GB by bola vhodnejšia.

Do brašne som si dal preventívne ďalšie 2 karty. Ale čo čert nechcel, bral som včera so sebou menšiu brašňu :-)

A za to všetko môže ten pokakaný hokej!!!A propo,ja keď vyberiem kartu z foťáku,tak nechám otvorenú záklopku dovtedy,pokiaľ ju nedám späť :)

Tak toto poznám až moc dobre. Ja si zabúdam hocikedy hocičo, napr. tú pamäťovú kartu. To je na šľaktrafenie, keď to človek zistí a už nemôže nič robiť. Zvyknem si vtedy spomenúť na všetky nadávky a niekoľkokrát si ich hlasno zopakujem, až sa bojím, že sa to naučia aj miestne srnky.