Žiadna značka žiadna šípka, ktorá by ma nasmerovala a doviedla na vrchol Drieňka. Spočiatku značenie v Rožkovej doline nechýbalo, aj keď na stromoch sa objavovalo len zriedkavo a bolo už dosť vyblednuté. Lenže neskôr sa stratilo celkom a mne nezostávalo nič iné, iba pokračovať dolinou. Ďalej som v nádeji hľadal modrú značku, no bez úspechu. Vystúpil som teda z údolia na hrebeň. Keď som po hodine bádania napokon Drieňok uzrel, bol stále ďaleko. Pretože čas bol neúprosný a chodník nevedno kde, svoj plán som nateraz bez hanby odložil a začal si užívať zasneženú prírodu. Až v pohode domova som dospel k úsudku, že miesto, z ktorého je tento snímok, leží na hrebeni Malého Rakytova.