Po vystúpaní dolinou som sa dostal na rozhranie priam rozprávkovo úžasného kraja Vysokých a Belianskych Tatier. Počasie cez deň pôsobilo beznádejne, ale inštinkt ma opäť nesklamal a oblakov ku koncu dňa ubúdalo. Večerné svetlo tak ožarovalo nielen Kopské sedlo dole ale aj krivky Jahňacieho štítu v strede a ďalších velikánov v pozadí. No najvyšší Tatranci si svoju perinku držali až do zotmenia i keď Lomničák s Kežmarákom vľavo mi na pár sekúnd žmurkli do objektívu. Spokojnosť a nadšenie sa opäť nenápadne vkrádali do mojej mysle.