Keď Tomáš nemal ani rôčik, boli sme vo Vrátnej. Išli sme odprevadiť našu turistickú rodinu na túričku. Keď rodina nastupovala na lanovku, ujo lanovkár sa opýtal...a vy neidete ? Na otázku...a môžme ?... s úsmevom odpovedal...samozrejme. Vtedy som mala nesmiernu radosť. Vyšli sme všetci do Snilovského sedla. Turistická rodina si išla na túru a babina varovala svoj poklad v náručí milovanej Malej Fatry. Bol to nezabudnuteľný zážitok, ktorý prajem všetkým milovníkom hôr. Verím, že možnosť ísť lanovkou budeme opäť mať čo najskôr. Veľmi, veľmi držím palce ľuďom, ktorí tu žijú, pri odstraňovaní následkov prírodnej katastrófy.