V ten deň som tam mal byť s vami. No od rána som mal nejaký blbý pocit a pri Hincovom plese som povedal mojim parťákom, že hore nejdem. Aj som sa pár krát vybral vo vašich stopách, ale po pár metroch som sa otočil a sledoval vás ako postupujete hore. Na hotel som prišiel práve vo chvíli, keď vedúci zrazu dostal správu, že na vás padla kamenná lavína. Nevedeli sme žiadne podrobnosti a nikomu sa tam hore nedalo dovolať. Bol to strašne blbý pocit...v nedeľu idem na Vysokú a Mariána si pripomeniem aspoň zapálením sviečky.Česť jeho pamiatke.

Veru, smutné a česť jeho pamiatke. Nedá mi však nenapísať to, čo som si pomyslel už pri smrti Fera Keleho: kiež by som aj ja odišiel z tohto sveta v priebehu pár sekúnd pri tom, čo mám rád a tam, kde sa mi to páči... Nečakaná smrť turistov či horolezcov v horách je milosrdnou smrťou a viac trpíme my,čo sme tu zostali, než oni.

najsmutnejsi clanok aky som tu cital

ooch, smutné :-(((

Na ten smutný deň nikdy nezabudnem...:-(

RIP