Tak tak, príčin prečo mi to nevyšlo bolo viac: neskorý štart, zhoršujúce sa počasie, to že som šiel sólo atď. Nuž ale Vtáčnik ma tam počká :-)

Daulagiri: Bez snežníc alebo lyží to už asi len tak rýchlo nepôjde!

Veru krásna fotka. Ja som sa včera pokúšal o výstup na Vtáčnik no kvôli cca 50 cm prašanu už vo výške 900 m som to vzdal o 120 výškových metrov vyššie. Ani snežnice by mi nepomohli. Vyzerá že táto zima bude iná ako tá predošlá.

krasa. super fotka.:)))

Tiez sme to necakali, takze sneznice zostali doma, a brodili sme, mohli sme vyuzit suprove pocasie aj sneznice, no niekedy inokedy :)

Wow, takto vela snehu tam je uz teraz?

"Do polovice 17. storočia sa teda tento vrch nazýval Baský vrch. Avšak už r. 1638
sa objavuje aj zápis Baske, ktorý by sa mal čítať ako Baské, pretože dĺžky sa v týchto
rukopisoch podobne ako vo väčšine vtedajších písomností nepoužívali. Ťažšie by
bolo rozhodovať, či sa v tomto tvare stredného rodu naznačuje, že ide o novší variant
staršieho názvu Baské bralo, alebo Baské územie, alebo o posesívne spojenie
Baské vrch, v ktorom bu išlo o starobylú konštrukciu vyjadrujúcu príslušnosť k rodine
ako celku, zodpovedajúcu posesívam, ktoré majú v súčasnej spisovnej slovenčine
príponu -ovie. Spisovná podoba názvu by teda mohla byť aj Bas(k)ovie vrch.
V dnešných nárečiach na okolí prevládajú konštrukcie s príponou -ech (čakalo by sa
Baskech vrch), ale v neďalekom Turci sú dodnes konštrukcie s príponou -e/-é, ktoré
sa mohli využívať v minulosti aj na území ďalej na západ (to by sme mali Baské
vrch a či Baske vrch). Navyše všetky uvádzané adjektíva (Bas(k)ovie, Baskech,
Baské, Baske) v spisovnom jazyku i v nárečiach sú nesklonné. Možno predpokladať,
že východiskom názvu je osobné meno Bas. Zemianska rodina s týmto menom žila
na území Trenčianskej stolice od začiatku stredoveku. Komes Bas, syn Basov (comes
Baas, filius comitis Baas, comes Trinchyniensis 1251), bol dokonca v rokoch
1251 – 1260 trenčianskym komesom (županom)5 a podľa vlastivednej monografie
o obci Krásna Ves aj prvým známym majiteľom hradu Uhrovec. Autor monografie
síce pochybuje o súvislosti medzi osobným menom Bas a starším názvom Krásnej
Vsi villa Basna, ktorý sa používal až do 16. storočia, pretože prvý záznam názvu
osady je z roku 1208 a komes Bas sa spomína až o pol storočia neskôr (Obert, 1988,
s. 8), no v zápise z roku 1251 sa pripomína aj otec komesa Basa s takým istým menom
a Basovci mohli v tom kraji žiť (a obec mohla existovať) už v 11. storočí alebo
aj skôr. So starším názvom obce dáva autor monografie prirodzene do súvislosti aj
názov vrchu (horského masívu) Baské (Baskov kameň). Pri názve vrchu možno
predpokladať aj východiskové osobné meno Basek alebo Basko, čo mohlo byť meno
niektorého z Basových potomkov alebo iných príbuzných. Pravdepodobnejším východiskom
však mohol byť aj predchádzajúci názov obce Krásna Ves, ktorého presnú
podobu nepoznáme. Predpokladá sa, ako sme vyššie uviedli, podoba Basná. Prípona
-ský pri názvoch vrchov utvorených z osadných názvov je takmer bezvýnimočná.
Čakali by sme preto skôr niektorú z podôb, ako sú Basniansky vrch, Basenský vrch
alebo *Basenské."

(citacia z casopisu pre vyzkum slovenseho jazyka)

Pekný kontrast chata- sneh. Už to nevydržím odchádzam na Borišov.

parada! 1.