Keď som v sobotu vyrážal z ústia Žiarskej doliny, mojím cieľom bolo dosiahnuť Holý vrch. A čo bude potom, sa uvidí. Buď sa s pokorou pred Barancom skloním a výstup odložím na budúci krát alebo pôjdem ďalej.Fotka samotná napovedá, že som to skúsil... Kým ma nohy dovliekli na samotný vrchol, videl som cestou mnoho krás, postretal posledných zostupujúcich turistov a opakovane si žmolil oči, štípal sa a klopkal si po hlave, či sa mi to všetko iba nesníva. Posledné kroky mi spríjemnňoval pohľad na pasúce sa kamzíky po svahoch do oranžova sfarbeného Baranca. Ale čo som vôbec nečakal, že budem západ z výšky 2184 m sledovať úplne sám. Bolo to jedinečné. Vďaka Tatry!!!