Moje prvotné obavy, že prvé metre od Štefanovej budú blatové pre topiaci sa sneh, boli neopodstatnené. Chodník bol totiž od začiatku celý zasnežený a k tomu ešte dobre prešľapaný a po jeho oboch stranách opeknený čerstvo napadaným snehom. Do sedla Medziholie som prišiel rýchlym tempom, v rekordnom osobnom čase. Cesta na Stoh zo sedla bola o niečom inom. Tu už nejaké rekordy nehrali žiadnu rolu. Niežeby sily nestačili, ale to neskutočné ticho a nádherné výhľady ma nútili zastať a kochať sa znova a znova. Totálne bezvetrie som na Stohu nečakal ani vo sne, a čo ma tiež prekvapilo, boľ veľký počet lyžiarov, ktorých mohlo byť viac než turistov...