Ešteže som to o Vrchhore nevedel pred pár rokmi, keď som pod gaštanom vedľa zrúcaniny nocoval :)

Dobra tema - niektoré miesta majú naozaj zvláštnu atmosféru. Tríbeč tu už bol spomínaný -tiesnivé bolo okolie Čierneho hradu, totálne ticho, jednotvárny bukový les, deti sa s prichádzajúcim súmrakom išli zblázniť od strachu bolo to ako z filmu blair witch...Alebo cestou z Divína do Kriváňa tie opustené lazy a rozbitá turistická chata (bolo to už dávno neviem ako to tam vyzerá teraz), pred nami sa zjavil človek a zrazu zmizol.Mohli by sme diskusiu rozšíriť o miesta záhadné, spojené s nejakou legendou a pod. napr, V Nízkych tatrách je taká o Mesačnej jaskyni- magazin.atlas.sk/…/776233.html alebo že niekde pri Obyciach je v starej bani ukryté zlato Slovenského štátu- detektorweb.cz/index.4me?s=sh… , rôzne legednárne poklady a podobne.Možno výmysly možno je na tom zrnko pravdy...

my sme raz tak pocas stanovania na Trohanke/Troch studniach (mapy.hiking.sk/?x=20.91736…) chytili brutalne zle pocasie... fukalo, prsalo, no celé zle... a v tom večer, vo svite čelovky, ked som sa prechadzal okolo stanu, objavil som stary kriz medzi stromami, evidentne tam bol niekto pochovaný...
no poviem vam chlapi, celú noc som potom nevyliezol zo stanu :)))

hiking.sk/…/jak_z_hororu.html

jedno z nevšedných miest (nepovedal by som, že strašidelné) je vysídlená dedina Javorina mapy.hiking.sk/?x=19.72123…, kde je uprostred hustých smrečín ukrytý malý murovaný kostolík a dajú sa nájsť aj základy domov. Pre neznalého sa náhle uprostred lesa objaví kaplnka, ktorú by tam človek vôbec nečakal. No pôvodne svahy naokolo boli odlesnené a vládol tu čulý ruch. Pár info na osadajavorina.eu

Nemôžem povedať, že by to bolo práve strašidelné, ale pokoj na duši človek z toho nemal :) Kto pozná Hiadeľské sedlo v západných NT, tak vie, že ním prechádza el. vedenie s vysokými ocelovými stožiarmi vysokého napätia. Keď je bezvetrie a ticho, počuť jemné bzučanie elektriny. Ja som sa v júli rozhodla prespať v prístrešku tohto sedla a na večer začalo fúkať. To aké zvuky vydával vietor stretávajúci sa so stožiarmi neviem porovnať s ničím z bežného života :) bolo to také hlaholivé zavíjanie v tónine väčších zvonkohier, či dokonca kostolných zvonov. V noci za tmy, keď som sa snažila spať, mi to veru na pokoji a pohode nepridávalo :)

Sasha: Jj, tie zvuky som pocul, viem si predstavit. Trik je v tom, nosit so sebou ploskacku a ak sa clovek vecer boji, tak odpijat, kym sa neprestane bat.

Sice naozaj nepodporujem alkohol na horach, nechapem ako ludia mozu slapat a chlastat, ale ak viem, ze budem spat niekde, kde sa bojim, ploskacku urcite mam. Naozaj to velmi pomaha.

Neraz som tak totalne medvedovo v tme premenil na rozpravkovu krajinu :)

no nazdar...to su rady :-)

To nie je rada, to je postreh.

Possum, ploskačku som veru nemala :) aj som na to myslela, ale môj batoh už beztak vážil ako taký malý slon, tak som nebrala nič nevyhnutné...aj keď som to neskôr v búrke jemne ľutovala, mohla som sa zahriať. Aj keď, asi lepšie, že som ju nemala a v tej búrke si nedala, aspoň mi ostala čistá myseľ :)

edit: nič čo by nebolo nevyhnutné :D ach, kafe som si ešte nedopila...

Trocha oživím túto tému, hoci o žiadnu ducharinu nejde. V lese sa nebojím, strávil som v horách veľa dní a nocí a vždy sa mi potvrdzuje, že ak človek nie je ignorant a k prírode pristupuje s úctou, všetko je OK. Len raz som mal strach. Do hory som vtedy skoro ráno išiel (čoby poľovník) vyzbrojený puškou na pochôdzku. Na tých miestach sa často vyskytujú pytliaci a zlodeji dreva. Ale tento raz by to bola úplne pokojná pochôdzka. V podstate nudná. Nikde nikoho, slnko len začalo vychádzať, fúkal vlahý vetrík. Akurát, že zver som žiadnu nestretol, čo sa v tých miestach veru nestáva. Ale nejde ani tak o miesta, kde som sa vtedy pohyboval. Dobre som to tam poznal a staré banské štôlne, ktorých je v okolí viacero, ma nijako nevyrušujú. Práve od nich však vietor odrazu priniesol strašné výkriky a stony. Ako som sa blížil, opakovali sa a boli čoraz intenzívnejšie. Pomerne rýchlo som odhalil, že ich nevydáva človek ale dva poškodené stromy, ktoré sa o sebe treli vo vetre. Veľakrát predtým aj potom som počul vŕzgať stromy vo vetre. Ale toto nebolo vŕzganie. Boli to tie najstrašnejšie stony a výkriky. Znejúce veľmi ľudsky. Možno by som to pripodobnil k výkrikom človeka trpiaceho na kríži. A nie je to žiadna bujná fantázia. To kvílenie išlo totiž pod kožu. Napriek tomu, šiel som k miestu, odkiaľ to prichádzalo, až k tým stromom a hoci som vedel - racionálne som si dobre uvedomoval, že sú to stromy, rýchlo som sa rozhliadol po okolí, aby som mal istotu, že tam predsa len nie je nikto, kto by potreboval pomoc a potom som vypadol. A dodnes, hoci viem, že to boli tie dva stromy, ježia sa mi chlpy po celom tele, keď to niekomu rozprávam, aj keď to sem píšem, lebo si vybavujem ten zvuk, tie výkriky a stony. Nikdy viac a nikde inde som nič podobné nepočul a som rád :) Nikomu neprajem, aby zažil niečo podobné, zvlášť nie niekde v noci na túre v neznámom teréne.

K veci: youtube.com/watch?v=Wv_sdHYZW…

Nedávno som bol na chalupe na Kysuciach kde údajne straší nejaký duch a zistil som, že tam došlo k postrieľaniu partizánov. Chystám o tom na blogu aj článok, ono je to totiž tak, že časť je len fantázia, časť výplody mysle a časť príbehov má vcelku racionálne jadro. Domnievam sa, že neschopnosť vnímať "duchov" je tak trochu výsledok úpadku spoločnosti a ľudských bytostí vôbec a tiež zhubnej materialistickej výchovy :)

...pozor na lesne zlo :) m.youtube.com/watch?v=DY65Ms_…

Peipojím sa k tejto zaujímavej téme aj ja, keďže práve takéto príbehy si rád človek rozpovie pri ohníku, alebo na nejaké strašidelné miesta rád zaspomína. Určite celá atmosféra miesta závisí najmä od počasia. Sú miesta kde počas letných slnečných dní na človeka pôsobi kľud a pohoda, ale stačí hmla, mrholenie a samota.... a zrazu sa človeku ježia chlpy.

Celkom strašidelnú noc som zažil v lužnom lese pri Latorici. Možno je to tým, že som nezvyknutý na zvuky vtákov ktoré tam žijú. Ale to bolo divadlo. Akonáhle sa zotmelo, vyrojili sa tisice komarov, padla hmla a vlhkosť, vo vode vkuse niečo čľupotalo, neďaleko sa niekto rozhodol kradnúť drevo a 4 hodiny tam rúbal sekerou a tie zvuky v okolí... to boli výkriky, stony, zavýjanie, hukanie sov... ako zvuková stopa z hororvého filmu.

Tiež ma nepotešilo nájsť v lese toto: hiking.sk/…/slovenske_voodoo.…
Skoré ráno v hlbokej, chladnej doline a k tomu takéto hlavy bábik popri ceste.. radšej som sa okolo seba poobzeral párkrát predtým ako som pokračoval ďalej.

Ale nakoniec keď mám strach spomeniem si na moju útlu nebohú babku, ktorá mi rozprávala iné strašidelné príbehy o tom čo sa naozaj stalo a nakoniec si poviem, keď to zvládla sotva 50 kilová žena, prečo nie aj ja..
Keď musela ísť sama v noci na hory za dobytkom len so škatuľkou zápaliek a handričkou napustenou liehom pre prípad ak by vlci ( a že v tom období s nimi ozaj boli problémy svedčia aj kroniky a literatúra, kde sa v tom období naozaj denne stávalo, že vlci napádali dobytok na horách).
A keď mi rozprávala ako šla úplnou tmou bez baterky na čergovské horské lúky sama, pričom v tom období v horách operovali aj partizáni a neraz ju po ceste zastavili a chceli informácie čo sa deje v dedine... tak si nakoniec vždy smelo vykročím aj keď sa bojím.

Ale najstrašidelnejší zážitok aký som na horách mal ja? Prechod cez bývalú rómsku osadu v Letanovciach. =D