Vstko je to len teoretizovanie, od preskoceni iskry cez nohu nad terenom, az po ionizaciu. Ionizacia naozaj moze vznikat pri behu a trenim molekul, tak to bolo v clanku, ako to funguje v praxi a ci je to dolezite je druha vec. Podla toho, co tu pises , ti moze preskocit vsetko vsade. V burke predsa nechodis bosy...topankou sa ti odpor zvysuje...a to samozrejme nepisem preto, ze by som to chcel skusat. Uplne tak iosto by som nechcel skusat byt schuleny alebo mat nohy pri sebe pri burke. jedna vec je teoreticka fyzika a druha strana je experimentalna fyzika a to, ako sa to chova v praxi. Chcel by som ta vidiet, ze vysvetlujes blesku po tom ako si dostal ranu, ze vsak udriet nemal, lebo si nemal krokove napatie, lebo ze si sedel schuleny, alebo ze preskocit iskra mala, atd. Proste jedina bezpecna vec je ta, ze sa do burky nedostanes, alebo sa schovas niekam, kde ta to zasiahnut nemoz, napr. nieco co funguje ako faradayova klietka. To vseko okolo su len teorie, praxou tazko potvrditelne alebo vyvratitelne. naviac, ked blesk udrie do zeme, tak blesk ma casto hlavny vyboj a vedlajsi, ako budes vediet, ze ta nezasiahol ten vedlajsi a nebolo to to krokove povestne napatie?

Osobne som veľmi skeptický k tvrdeniam, že pohyb človeka zvyšuje šancu zásahu bleskom. V prvom rade zemský povrch nie je homogénny, okrem ionizácie pochádzajúcej z narušeného elektrického poľa napr. z trčiacich stromov zohráva rolu aj rozličná vodivosť podkladu (obsah kovov v podloží, vlhkejšie miesta, atď.). Tieto faktory by mali znamenať pre blesk omnoho silnejšiu tendenciu na zásah, ako kráčajúci človek, či telo všeobecne. Ani si neviem predstaviť čo by ionizáciu u kráčajúceho človeka vyvolávalo – trenie podrážok? Trenie o vzduchové molekuly?

Blesky som videl veľakrát zblízka, 2x ma aj trafilo, na elektrofakulte sme dokonca robili experimenty s výbojmi vysokého napätia a to všetko ma vedie k presvedčeniu, že zostávať na nevyhovujúcom mieste je omnoho nebezpečnejšie, ako rýchlo utiecť do vhodnejšej geografickej konfigurácie, teda najmä do hĺbky nejakej doliny.

Praxou ťažko potvrditeľné alebo vyvrátiteľné? Čo tie množstvá prípadov, ktoré sa stávajú? Šírenie výboja a teda aj krokové nápätie ja vôbec nepovažujem za natoľko neprebádanú a v praxi neoverenú vedu, ako sa to zdá tebe (viď mnohé prípady zasiahnutí mnohopočetných skupín, typicky napr. počas futbalových zápasov, apod.). Topánka, ktorú ty tvrdohlavo považuješ za "ochrancu" ťa 1. neizoluje a 2. nezvyšuje tvoj odpor natoľko ako si to ty predstavuješ.
Pozri sa, bavíme sa tu každopádne o určitej miere pravdepodobnosti, čiže o minimalizácii rizika, nie o jeho úplnej eliminácii.
A potom, každý aj tak v konečnom dôsledku uverí len tomu čomu chce. A takisto to bude aj v prípade tejto diskusie.

@PaliT:
To úplne hlavné presvedčenie je pre mňa v tom, že výber tej vhodnejšej geografickej konfigurácie sa nemá robiť "rýchlym útekom", ale už oveľa skôr pred samotným príchodom búrky na základe vopred pozorovateľných príznakov. Ako bolo uvedené, vznik/príchod nie je zo sekundy na sekundu búrky a človek tak vždy má dosť času tie príznaky rozpoznať a vzápätí na ne patrične zareagovať.

ja nespochybnujem krokove napatie, ale jeho precenovany vyznam. To je cele. A kedze ta podrazka teda neizoluje, takze je vodiva? Nezvysuje odpor? O zasiahnuti mnohopocetnych skupin som este nepocul, ale moze to tak byt, skus uviest nejaky pripad, alebo odkaz. Ja nic tvrdohlavo nepovazujem za ochrancu ani izolant, ja som chcel len naznacit, ze krokove napatie nie je tak jednoduche, ako sa popisuje...O tom pohybe to bola nejaka studia, ktora to nejak mala potvrdit, ja som sa na to len pytal. Osobne povazujem za najlepsie sa vyhnut burke, alebo sa schovat, na tom sa snad zhoduju bez vyhrad vsetci.

Rast, ty tuna pises, ako keby fyzikalne principy boli nejaka magia :D Nechcem ta nijako ponizovat, ale uz z tvojho vyjadrovania toho o fyzike vela nevies (napr. vyrok o teoretickej a praktickej fyzike :) ). Spominane principy som vysvetlil rovnako ako aj Wbk, dokonca ich vies aj matematicky zratat a experimentalne potvrdit. Daju sa najst na internete vedecke clanky.

Ty tu pre zmenu podavas iba svoje domnienky, teda len to co si myslis a len to co ti berie sedliacky rozum. Vo fyzike, sa vsak vyskytuju ovela abstraktnejsie a ovela tazsie pochopitelne az nepredstavitelne javy a zakonitosti ako je len krokove napatie.

V kazdom pripade, vzdy je to cele len o tej pravdepodobnosti ako uz bolo spominane. Uvedene poznatky nas len nasmeruju k tomu aby sme znizili pravdepodobnost zasahu el. prudom na minimum. Ale stale je pravdepodobnost, ze ta trafi blesk v jaskyni, alebo v lese, alebo ked budes v bezpecnej polohe... Dokonca existuje ista nenulova pravdepodobnost ze za istych idealnych podmienok ta zasiahne prud aj v niecom co sa da povazovat za faradajovu klietku.

Oprava druhej vety * ...,ale uz z tvojho vyjadrovania sa, mozno posudit, ze toho o fyzike vela nevies (...

@rast:
Podrážka, resp. jej materiál, sama o sebe za normálnych podmienok nemusí byť vodivá. Odpor topánka ak aj zvyšuje, tak nie natoľko, aby na teba nepreskočil výboj. Vtip je práve vo vytváraní "vodivých mostíkov" (šírenie a "preskakovanie" výboja). A potom tiež to, že pri búrke je terén pod nohami obvykle mokrý, teda aj topánky sú mokré, apod.
O prípadoch zásahov futbalistov priamo počas zápasu stačí použiť gúgel, je toho určite dostatok.

hm, vcelku zaujimava a podnetna debata :-)

Je tu niekto,kto bol v týchto dňoch na Rysoch,ako to vyzerá so snehom pod a nad chatou (či mačky majú zmysel) ?

v tatrach je dost snehu vo vyssich polohach, hlavne zo severnej strany, ale pod rysmi som nebol, takze presne neviem povedat. Pod chatou byvaju snehove polia casto, myslim si, ze aj teraz budu, asi macky nebudu na skodu, ale poradia ti mudrejsi na tomto fore :-)

Na Rysoch som bol zatiaľ 4-krát,jedná sa mi o aktuálny stav-v nedeľu sa pokúsime znovu

Co kamosi boli minuly tyzden na zabom koni ta hovorili, ze k obedu je sneh makky, ze ani macky netreba a v pohode sa to da prekopat v topankach ... Z rana moze byt este neprijemne tvrdsi, ale asi s cepinom a tvrdsou obuvou by to malo byt ok.

tarazed, ono s tym lomnicakom tam bolo viacej problemov ako iba so samotnou zulou. ani to nie je celkom tak ze je nevodiva. samotne observatorium stoji na zule resp zmesi zuly a inym materialov a ak by bola nevodiva, blesk by nikdy do observatoria neudrel, nakolko by nebolo vodivo spojene so zemou a nemalo by naboj zeme. tam bolo mnoho inych technickych problemov, ktore sa na skale a vo vyssich nadm vyskach tazsie riesia. dnes uz existuju aktivne bleskozvody ktore pracuju oi na principoch aktivnej ionizacie vzduchu v okoli objektu atd. a este jednu pikosku tu mozem k teme bleskov napisat. cca pred 20 rokmi som cital clanok od jedneho docenta z vysokej skoly dopravy a spojov v ziline, kde opisoval ako sa niekedy v 80. rokoch francuzi pokusali zachytit blesk a ulozit jeho energiu do pripravenych akumulatorov. vsetko malo do detailov pripravene a prepocitane avsak prepocitali s s tym, ze ked to cele prizemnili a spustili udrel tam iny blesk ako ocakavali a celeim to zhorelo a co nezhorelo sa roztavilo. a to boli vtedy asi najlepsi vedci v danom obore na svete s najvacsimi skusenostami. zial blesky su rozne a rozdiely v ich napati ci naboji su obrovske. moze ta trafit nejaky, kde ta zachrani to, ze mas nohy pri sebe a moze ta trafit taky, ze bezohladu na to ako mas nohy zhoris do tla. je to prirodny zivel a je nevypocitatelny, tak ako vsetky ostatne prirodne zivly

este doplnim pre predstavu aku energiu ma blesk, ti spominany francuzi mali prepocitane, ze ak by sa im ten blesk podla ich prepoctov podarilo zachytit, malo by skoro cele francuzsko postarane o dodavky elektriky na niekolko mesiacov. len pre predstavu, aku energiu prenasaju blesky. ich vsak trafil blesk s ovela vacsim nabojom ako sami predpokladali, ktory bol prenasany s o niekolko milionov voltov vacsim napatim, ako sami predpokladali