Pre tento kúsok Liptova som si vybehol na Poludnicu, lebo ma nebavilo čakať, či bude búrka, alebo nie. Nakoniec nebola, iba neskôr začalo pršať. Ale práve keď som bol na vrchole, zasvietilo slnko párkrát pomedzi oblaky na okolitú krajinu. Hneď to bol iný pohľad – na Liptovský Ján a Jánsku dolinu, na romantickú výhľadovú Javorovicu, na bezvýhľadovú Smrekovicu a lúčku v strede Stanišovskej doliny (odtiaľ som fotil Poludnicu), na Slemä a trochu Ohnišťa v tieni a na východný Liptov v pozadí. A nesmiem zabudnúť na Liptovský Hrádok – „výlet“ do hrádockých potravín si pamätám ako príjemnú masáž môjho nie najčerstvejšieho stavu. Vysoké Tatry boli, žiaľ, celé tri dni zahalené oblakmi.