Výhľad z Poľskej Tomanovej na zamračené Vysoké Tatry. Od Smrečín až do konca dňa sa slnko stalo vzácnosťou. Na jednej strane mi bolo ľúto že úsek ktorý mi chýbal "ku šťastiu" sa končí. Na strane druhej som bol rád pretože od Pyšného po Tomanove sedlo som mal tak trochu zvláštny pocit. Asi ma hrýzlo svedomie že sa nachádzam na miestach kde by som nemal byť. Prešľapaný chodník a tri skupinky ľudí ktoré neskôr išli za mnou síce hryzenie zmiernili, ale aj tak som si novú trasu neužil tak ako som očakával.