Komentár
Rc k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Elektricky ohradnik na parapete okna rodinneho domu... postoj.sk/…/skusenost-z-teren…
+ 52 ďalších príspevkovRc k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Elektricky ohradnik na parapete okna rodinneho domu... postoj.sk/…/skusenost-z-teren…
+ 52 ďalších príspevkovK článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú
nová témaMatobee k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Zaujímavé končiny Soňa. Dobre ste to vymysleli. Takéto prostredie je pre nás zo zeleného Slovenska veru exotika. Teším sa na pokračovanie. :-)
nová témaMaroš 1982 k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Vau, tak toto som zhltol na jeden nádych. A pri čítaní prežíval akoby som tam bol. V pohorí, ktoré som mal celý život ako Nitrančan priamo za oknom, som bol veľ …
nová témaK článku: Okolím kúpeľov Nimnica I.
nová témaMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizácia Boli aktualizované priebehy TZT na mapy.dennikn.sk a výpočtové dáta pre službu HIKEPLANNER. Stav ku koncu apríla 2024. Ďakujeme za pomoc všetkým pr …
+ 3328 ďalších príspevkovPaliT k článku: Salaš Smrekovica Môžete niekto odmerať priemer tých rúr na piecke a priemer otvoru cez stenu? Tiež približné rozmery jednotlivých častí dymovodu, my by sme to v rámci OZ Sloboda …
+ 182 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Nie tadeto. Porovnaj okolie Zahajnice v mape hikingu s mapy.cz. Aktualna trasa je na mape hikingu, ja som vsak siel podla tej druhej a asfalt som si predlzil o …
+ 14 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Hladké sedlo z Troch studničiek Co to tu pleties? Ta sucha predsa vobec nebola sucha. To je predsa jasne ... ci? :-D
+ 9 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Chata pod Rysmi zrekonštruovaná súťaž na toalety spis.korzar.sme.sk/…/architek…
+ 165 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný ťah z juhu na sever: Šahy – Hontianske Nemce No teda, ja by som toho revizora v pohode nebral. Asi by ma rozdrapilo od jedu. Pred 2 rokmi som obehaval juznu hranicu a cestoval som (je to vlastne ta ista tr …
+ 28 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (3) – z Veľkej Fatry k mohyle na Bradle Noo, ale ked ste sa hore kopcom vyviezli, tak ste celu cestu SNP nepresli. O rok by ste si ju mali zopakovat, ale uz bez svindlovania :-).
+ 6 ďalších príspevkovMatobee k článku: Hrebeňom Volovských vrchov z Košíc do Poproča v zime Martin hehe. Ako aj v texte spomínam, nebolo to nijaké hrozné. Bolo to z tých príjemnejších zimných bivakov. Mohlo byť zo cca - 5 °C. Natrafil som na celkom prí …
+ 11 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Najviac ma zaujalo to U-cko. Vobec si nepamatam, ze by som tam cosi take videl. Uz som tam vsak velmi dlho nebol. Inac fascinuju ma novostavby domov na strmych …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Pekna prechadzka krasnou oblastou. Pred 3 rokmi som robil okruh zo Zibritova cez Buzalkov vrch, Sixovu stran, Stangarigel, Hlavu a Mesiac kamen. Ale na Saskom v …
+ 4 ďalšie príspevkyMisoB k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Máš pravdu, opravené vo faktoch.
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Ako vraví klasik: "všetko plynie a mení sa." Dakedy si dával predpokladám 2000 + km ročne, čo dedukujem z toho všetkého, čo si prešiel. Pred tým klobúk dolu. :- …
+ 21 ďalších príspevkovK článku: Tri Vody
nová témaAde.e k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Velmi malo znama a navstevovana, no krasna oblast. Ja som ju, okrem Ostreho, este nenavstivil, ale uz par rokov mam v plane. Oplati sa vsak ist aj neznacene od …
+ 8 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Sinec na jeseň Výborná správa ! Pamätám Sinec pekný potom rozjazdený ťažkou technikou, viac razy som tam vtedy poblúdil.
+ 17 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Diskusná téma K článku: Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.
chlapi, nedá mi :-))))
Svojho času sme mali také dišputy o 4 000 , najmä v Alpoch.
svts.sk/…/klub-stvortisicovyc…
Dajaké sme aj povyhadzovali z tabuľky, ale nedeklasifikovali sme napr. zo strieborného na bronzový odznak.
Potom sme našli zoznam UIAA z r.1994 , 82 kusov
theuiaa.org/…/mountain-classi… :
vsjo jasno, začem bukvy
@Martin Knor, nerozumiem opakovanej poznámke o tom, že som neoboznámený s článkom. Čítal už dávno (aj teraz opakovane), dokonca myslím, že v tejto diskusii som už aj prispieval k obsahu, keď sa hľadali najdominantnejšie vrchy Slovenska.
Zhodnúť sa ale úplne nezhodneme, pretože ja v geomorfológii, o ktorej je explicitne reč v tomto článku a vlákne, nevidím žiaden racionálny/objektívny/vedecký dôvod na hľadanie najvyššieho bodu zníženej (vhĺbenej) formy zemského povrchu, akou je geomorfologický celok napr. "ľubovoľná kotlina" na Slovensku. Inak povedané, ja by som ho vôbec nehľadal, čo je v protiklade s primárnym výstupom tohto článku, ktorým je tabuľka "Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska".
Vďaka každopádne za debatu!
P.S.: na ilustráciu nezrovnalostí geomorfológia vs. geológia ešte napr. toto, kde je vidieť, že tam reálne existujú pomerne silné odlišnosti:
zitava.sk/…/kam-s-pozitavim-z…
Dalibor, takze sa zhodneme. Aby si rozumel co tym myslim, precitaj si prosim aspon prve 3 odseky clanocku, pod ktorym diskutujeme. :-)
Pridám aj konkrétny príklad z môjho okolia a potuliek.
Vrch Dobrica je fakticky považovaná za najvyšší bod Hronskej Pahorkatiny (podcelok Podunajskej pahorkatiny). Jej geologická charakteristika však jednoznačne preukazuje, že bola priamou súčasťou Kozmálovských vŕškov (podcelok Štiavnických vrchov), ležiacich "cez cestu" nad EMO. Ide o to, že v takýchto miestach boli hranice gmrf. jednotiek často vytýčené úplne zjednodušene, priam až umelo, a teda často aj nepresne až chybne. A vôbec nezodpovedajú geomorfologickej, či geologickej realite.
zitava.sk/…/o-streche-hronske…
Zato vyústenie Dunaja do Vyšehradskej brány niekde okolo Štúrova sa dá podľa okolitého reliéfu aj geológie určiť vcelku jednoznačne.
@Martin Knor, presne! A ja si pre zmenu zasa neviem predstaviť behať niekde po svahoch, výbežkoch pohoria do kotliny, alebo tvrdošoch* s cieľom, že to má byť !najvyšší! kopec celku, ktorého objektívnou charakteristikou nie je výška, ale skôr "hĺbka".
(* tvrdoš je tektonický útržok/vyvýšenina, nápadne vystupujúca nad okolitý terén. Je to preto, lebo tvrdoš je tvorený odolnejšími horninami než jeho okolie a tieto horniny tak lepšie odolávajú účinkom vonkajších geomorfologických procesov, ktoré naopak rýchlejšie zhladzujú okolitý reliéf z menej odolných hornín.)
Ono je problém už len v tom, že geomorfologické celky nemajú presne vytýčené hranice a vôbec neberú do úvahy napr. geológiu. Ani Kočický,Ivanič (2011) čo je najpresnejšia mapa to nemajú zamerané presne. Takže ťažko potom niečo určovať hlavne v niektorých pohoriach do 1000 m a o kotlinách a nížinách už ani nehovorím. Ako hovorila naša profesorka na prednáškach z geomorfológie: je to hanba, že toto naše 5-miliónové predmestie Káhiry nemá ani dnes presne urobenú geomorfológiu.
Ja som osobne chodil iba pohoria, keďže nížiny a kotliny ma veľmi netrápia. Ale aj tam sme mali s kamarátom rozdielny zoznam. Ja som osobne vždy vystúpil na oba sporné vrchy a hotovo. Podobne ako Martin tiež už pokladám túto kapitolu za uzavretú, ale keby sa pre ďalších záujemcom urobí presný zoznam tak by som bol len rád. No bez presnej mapy geomorfológie Slovenska to nepôjde. A to by sa museli prepisovať učebnice a robiť rozsiahly výskum, takže z toho asi nič nebude :).
Inak podobný problém je aj s hradmi. Tiež som si robil zoznam všetkých slovenských hradov a potom ich navštívil. A občas sa stalo, že to nebol hrad ale len opevnený kaštieľ a pod. Prípadne existoval len názov hradu no už neexistovalo nič po ňom ani poloha. Tiež som si musel nakoniec urobiť vlastný zoznam. Takže ťažko sa tu robia takéto zbierky.
Dalibor, uz si Ta predstavujem ako behas s gps-kom popri Vahu a sledujes, ci si na najnizsom bode v Turci alebo uz v Malej Fatre :-D.
Ale suhlasim s Tebou v tom, ze "zobjektivizovanie" naraza na viacero problemov. Nie je nim iba "co je kopec" (pred par rokmi som na tu temu cital clanok v casopise Alpenverreinu), ale aj to, ze hranice oblasti su urcene iba priblizne. Naviac, casom sa mozu menit.
Inac z oblasti, ktore som vdaka obehavaniu tychto kopcov navstivil, ma najviac prekvapila Bodvianska pahorkatina. Dvakrat som totiz siel na Bukovinu (ktora nakoniec nie je v danej oblasti "vitazom") a vzdy som z toho spravil celodennu prechadzku.
Dobré ránko páni :)
človek ani len netušil ako sa otočí diskusia. Hold, je asi taká smutná doba, že miesto faktov sa tu rieši čo kto si myslí a ako si to myslí a čo si tým niekto iný mohol myslieť.
Kedže nie je snaha sa konštruktívne porozprávať o tých VRCHOLOCH z článku, ktoré sú niektoré naozaj do oči bijúce bludy a nájsť správnu odpoveď v mene dobra a spravodlivosti.
Za mňa: "idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiad-ne-mu z Vás" :D :D :D
Užívajte páni život a hory
CMUK :D
@MartinKnor, “turistika” sa dá robiť aj k najnižším bodom, nielen k vrcholom. Zmysel môjho príspevku bol ten, že je tu naopak prvoplánová vehementná snaha turistov zobjektivizovať danú vec a určiť nejaký vrchol podľa princípov geomorfológie. A ja som iba poznamenal, že geomorfologické princípy hovoria práve to, že to asi nie je úplne najobjektívnejšia cesta. Tým by som celú moju angažovanosť vo veci uzavrel, samozrejme v mieri.
Keby len tam... Ale som si isty tym, ze hoci ma "chytas za slovicka", tak chapes, co som chcel povedat :-). Satelit to napisal lepsie, ako ja.
hiking.dennikn.sk/…/zohor_lab… Zabudol som pripojiť.
Martin, ale tu si nešiel na žiadny vrchol, ale aj podľa mňa je to turistika. Tak prečo ťa to zaujalo, keď to turistov nezaujíma?
Dalibor, Satelit to uz vysvetlil. My sme turisti a chceme chodit na kopce. Nezaujimaju nas "body", ale "vrcholy". Tu v zozname (prejdi na clanok pod ktorym diskutujeme) dve oblasti kopce nemaju. Co uz. Zato vo Vychodoslovenskej nizine sa nachadza hned niekolko kopcov s najvyssou dominanciou u nas (opat vid clanok ku ktoremu diskutujeme).
Ale vseobecne, to co nema zmysel pre geografa, moze mat zmysel pre turistu. Takze by som sa turistickom portali "neohanal" tym, co ma z hladiska geomorfologie vyznam a co nie.
Na okraj. Ked clovek prejde magistralu z Dukly na Devin, tak trasu povazuje za prejdenu a netrapi ho, ze po case nejaky usek prelozia a trasu zmenia. Podobne som pred casom obehal najvyssie kopce tu zmienenych oblasti (aj viacere alternatinve), a tuto cast turistiky povazujem za uzavretu. Tym sa chcem ospravedlnit, ze do diskusie nebudem moc zasahovat. Ked sa najde zhoda ze je nejaky kopec dobrou alternetivou, treba ho zmienit. Len si treba precitat, ako tento zoznam vznikol.
Keďže sa tu všetci oháňajú geomorfológiou, tak by možno bolo dobré vedieť, že podľa geomorfológie nemá žiadny odborný základ a význam vyhľadávať najvyššie body rovín, pahorkatín, kotlín, brázd, podolí, apod. v týchto prípadoch ide totiž o tzv. vhĺbené (poklesové) formy reliéfu, narozdiel od vyvýšených, ktorými sú pohoria. Kontrastnosť vhĺbených a vyvýšených foriem je úplným základom členenia zemského povrchu, učí sa to na jednej z prvých prednášok z geomorfo (myslím že už aj na stredoškolskej geografii). V prípade vhĺbených jednotiek je preto skutočne relevantné hľadať body najnižšie.
"spravil som aj ja zoznam najvyšších bodov geomorfologických celkov SR" už pri tejto vete by sme
sa rozchádzali.
pre mňa je obrovský rozdiel medzi zoznamom bodov/vrcholov.
pre mňa by to znamenalo vo veľa celkoch (hlavne kotlinových) najvyšší bod svahu priamo na hranici celku. ja zbieram vrcholy = vrchol na ktorý sa stúpa z každej strany!!!
čo ja viem tak na mieste Hlasnej skaly je pozvolna klesajúci svah! a nie vrchol.
ja nepotrebujem žiadnu autoritu na to aby som navštívil najvyšší vrchol z akéhokoľvek hľadiska aj
keď ho nemá v zozname a vrchol nemá meno. a dokonca nie je na mapách označený za najvyšší.
jeden príklad 731m veža. hlavné je že tam skutočne stojí a skutočne je najvyššia v masíve!!! od sedla
631m. (pri tomto písaní som zistil že si ho môžem zaradiť do prominenčného zoznamu 100+)
mapy.hiking.sk/?
lat=6309197.111986701&layers=00B00FFFTTFTTTTFFFFFFTTT&lon=2071580.814313477&x=1
8.609327077865604&y=49.201945880343565&zoom=15