V nejakej prednáške (tuším Alcnauer) som zachytil, že pri prechode na monokultúru smreka je prvá generácia žúžo, druhá je akceptovateľná, no tretia trpí chorobami a štvrtá je už kalamita z princípu.
Mám dojem, že naši lesníci sú v tomto ako barani, idú hlavou proti múru a sú ako Wehrmacht na jeseň 1944. V našich horách prebieha totálna vojna a speje to k úplnej porážke.

rdbb, Výborný príspevok!

rdbb ked mam dobre info tak ti mudrejsi spravcovia uz asi na to aj zareagovali. dostala sa ku mne pred par rokmi informacia ze spravca jedneho urbaru na kysuciach uz pouziva na novu vysadbu nie tie rychlorastuce smreky ale nejake specialne druhy jedli ktore by mali byt vhodnejsie pre nase meniace sa klimaticke podmienky a mali by aj preto co si pisal viac odolavat skodcom. zial pre lesnikov to asi nie je cesta a asi sa s tym nestotoznuju lebo tie spominane druhy rastu ovela pomalsie

Stačí zrušiť lesníkov a lesný zákon so súvisiacimi vyhláškami, lesy v správe Lesy SR dať obciam a ponechať všetko na prírodu. A bude to tu ako pred vydaním Tereziánskeho lesného poriadku.

Práve historický antropogénny vplyv rozšírenia smreka bol určujúcim pre tento nelichotivý stav. Smrek aa sadil tam, kde nemal byť (ale bez hanenia vtedajších tvorcov). A aj obnovoval tak ako nemal, vekovým zložením, kde sa neskôr opakovane chybovalo. A pri ťažkej technike máme skúsenosť len 1 generácie a osobitne v citlivých vysokohorských lokalitách to nevyzerá na udržateľný stav.

No že do toho rapídne vstúpila klíma i znečistenie, to znásobilo. Znečistenie sa podpísalo najskôr na jedli (až neuveriteľné aké mala pred desaťročiami vysoké zastúpenie). Klíma u smreka pre jeho vysokú citlivosť na suché obdobia osobitne i stratu výšky podz. vody. Tých stresov zo sucha naozaj pribúda, klimatické dáta sú nakoniec neodškriepiteľné (btw je obrovský rozdiel hustoty drev. hmoty smreka v oblastiach so stabilnou vysokou vlhkosťou, napr. tesár v Nórsku nemá šancu ručne manipulovať s tým istým objemom čo tu, a ide o tiež len o smrek obyčajný).

rc1: Ale áno, i u nás už sú štúdie o nevyhnutnosti zmien, či z prostredia LVÚ či i TUZVO. Pre smrek sa tak priznáva, že by mal ubudnúť až na polovicu dnešného objemu. A spôsoby hospodárenia podobne k výberkovým a podrastovým.

Len sa slabo presadzujú u lesníkov či aj ochrane prírody, vypuklo teraz pri kalamitách. Práve bezzásahovosť tam, kde ju práve vo finále potrebuje aj človek pre dôležitú biodiverzitu. A iste aktívny vstup človeka v hosp. lese, keď stromy síce vedia úspešne utekať pred klímou, ale iste pomalšie ako je dnešná klim. zmena, i nakoniec konzumné nároky človeka vyžadujú. V obnove lesa neopakovať stereotypne chyby minulosti, i načrieť do rezerv, možnosti väčších plochy hosp. lesa sú u nás stále veľké.
Aj nároky na spotrebu ale môžu a mali by prechádzať štrukturálnymi zmenami v prospech prírody (a teda nakoniec človeka), nakoniec to už badať vo vyspelých obč. spoločnostiach ako se štrukturálne mení pohľad na prírodu, i teda les. No u nás naopak stále rastú požiadavky na spotrebu, keď do toho vstupujú často až hazardéri. Aktuálne i skladbou dominujú rubné porasty s malými prírastkami drev. hmoty, ale perspektívne netreba to vidieť tragicky, je to podmienené práve vyššie spomenuté. A práve sa to dá štrukturálne zmeniť. No i v Česku je boj proti štrukturálnym zmenám v obnove lesa je veľký, pritom smrek je tam rozšírenejší. Ale aspoň sú úspešnejší vo vyšších stupňoch ochrany.

Ale ak sa naozaj prejde na zmenu skladby v súlade s klímou, spôsobov obnovy hospod. lesa, má lesníctvo i ochrana prírody dobrú perspektívu (ochrana prírody = ochrana človeka, na to sa vo verejnosti zabúda/nevie, že vo finále sa tu hrá práve o neho samého).

Vsetky tieto prispevky su nauzne a zaujimave. Prirode ale nepomozu NIC!

A co pomoze? Je toho viac. V mojom predchadzajucom prispevku som nechal odkaz na dolezitu knihu (The Alternative of Real Ecology) ktora riesi tuto problematiku. Kniha je ale v anglickom jazyku...

A čo píšu v tej knihe?

Precitaj si ju a uvidis.
Nie je to taky extrem ako Linkola (Can Life Prevail?) a jeho riesenia. Ide tam hlavne o "inner change" dobrovolnu zmenu seba sameho, kedze tam zacina zmena a ochrana prirody...

A samozrejme nezabudajme na clenstvo (podporu) vo VLKu!

Nie, tu knižku nikto čítať nebude. Napíš pár viet o tom, prečo tú knižku sem dávaš ako argument. Čo ťa knižka hovorí?

To ci tu knizku niekto bude citat alebo nie mi je jedno!

Ked chces vediet o com je ta kniha tak si ju precitaj!

Opakujem argument: Nic z toho co tu je napisane nepomoze prirode!

no vidim ze diskusia sklzla pod uroven a musim to napravit. co keby sme celu plochu slovenska vybetonovali? ved beton to je cisto prirodny produkt. a bude po problemoch ci smrekova monokultura ano alebo nie :D
akoze knizky citat kto to videl a este asi neni poslovenski

Hlavné nepomôže prírode, keď budeš debatu trollovať - a argumentovanie knižkou, ktorú nikto z diskutérov nečítal, bez vysvetlenia, čo ťa knižka hovorí, je trolling diskusie.

Článoček samozrejme prírode pomôcť môže. Keď už ničím iným, tak ukáže, že existujú rovnako zmýšľajúci ľudia, niekto sa aspoň zamyslí, iný si to alebo ono uvedomí. Určite je ten článok pre prírodu užitočnejší než argument akousi knihou, ktorú nikto nečítal a čítať nebude.

Ja len musím na margo celej diskusie dodať, že mojim cieľom neboli žiadne vedecke výskumy, žiadne odborné literatúry... už ako samotná rubrika článku napovedá jedná sa o NÁZOR. Takže je mi jasné, že s mojim názorom nebudú všetci súhlasiť. Ale napríklad príspevok od @rdbb beriem ako veľmi zaujímavý a k veci.

Knihy sú pre prírodu zvlášť nebezpečné. Veď sú z papiera a ten sa vyrába z "dreva".
Nečítaj knihu, zachrániš strom :)

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú také zdroje, ktoré sa prirodzene obnovujú v priebehu ich využívania./wikip/
Konkrétne ide o slnečné žiarenie a z toho odvodenú veternú energiu a vodnú energiu, ďalej o energiu prílivu, geotermálnu energiu, biomasu. /wikip/
V roku 2006, približne 18 % celkovej svetovej spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie; 13 % z tradičnej biomasy, spôsobmi akým je spaľovanie dreva.
Drevo dnes zostáva najväčším energetickým zdrojom biomasy. Drevospracujúci priemysel je hlavným zdrojom biomasy. Zdrojom dreva sú v iných krajinách často tzv. energetické lesy. Tie by sa mohli stať výdatným zdrojom aj na Slovensku, ide špeciálne rýchlorastúce nenáročné dreviny s rúbnou dobou 3 – 5 rokov./wikip/

Takže tým, že rúbeme stromy, vlastne zachraňujeme planétu :)

Kde asi len "súdruhovia ekológovia" urobili chybu?

podobný nazor ako autor mám aj ja, pozrite ako prosperuje príroda napr. v okolí Černobylu (chernobylzone.cz/cernobyl-zem…, ľudské aktivity škodia prírode viac ako jadrový výbuch. Ide o to nájsť kompromis, lebo ludstvo sa chce rozvíjať, ale aspon v tom 5tom stupni ochrany by to mal clovek nechat na prírodu, tá nerobí chyby...A tam by sme sa mali ucit ako hospodáriť s lesom.
Ked si zoberieme tú tzv. kalamitu v Tatrách, tá sa kalamitou stala až po odťažení mŕtveho dreva, dovtedy to bolo normálne vývojové štádium lesa, to sa stáva a príroda si poradí, tak že to bude lepšie ako predtým...

Yetee pri tých obnoviteľných zdrojoch je to tiež otázne, napr solárne kolektory - ok vyrábajú alektrinu zo slnečného žiarenia´, aleakú ekologickú stopu má ich výroba? Nie je to skôr presúvanie znečistenia do rozvojových krajín? ekolist.cz/…/ekologicke-hrich…. Vypichujem"
Na každou kilowatthodinu elektřiny vyrobené ze slunečního záření tak podle Ferroniho připadá 978 gramů skleníkových plynů v ekvivalentu oxidu uhličitého, jež vznikly při výrobě a přepravě fotovoltaických panelů". Nakoniec to drevo možno bude ekologickejšie..S rúbaním stromov nemám problém ak sa to robí s citom a časť územia sa nechá len prírode. Na tú biomasu by sa malo používať drevo z tzv. plantáží, kde sa vysádzajú rýchlorastúce dreviny. Drevo z hosp. lesov má slúžiť na niečo iné, do biomasy by mala ísť len haluzina. Bohužiaľ u nás je kapacita elektrární na biomasu predimenzovaná (lebo sa tak dali naplniť požiadavky bruselu na recykláciu odpadu a ešte aj dotácie dostať.