Ja len musím na margo celej diskusie dodať, že mojim cieľom neboli žiadne vedecke výskumy, žiadne odborné literatúry... už ako samotná rubrika článku napovedá jedná sa o NÁZOR. Takže je mi jasné, že s mojim názorom nebudú všetci súhlasiť. Ale napríklad príspevok od @rdbb beriem ako veľmi zaujímavý a k veci.

Hlavné nepomôže prírode, keď budeš debatu trollovať - a argumentovanie knižkou, ktorú nikto z diskutérov nečítal, bez vysvetlenia, čo ťa knižka hovorí, je trolling diskusie.

Článoček samozrejme prírode pomôcť môže. Keď už ničím iným, tak ukáže, že existujú rovnako zmýšľajúci ľudia, niekto sa aspoň zamyslí, iný si to alebo ono uvedomí. Určite je ten článok pre prírodu užitočnejší než argument akousi knihou, ktorú nikto nečítal a čítať nebude.

no vidim ze diskusia sklzla pod uroven a musim to napravit. co keby sme celu plochu slovenska vybetonovali? ved beton to je cisto prirodny produkt. a bude po problemoch ci smrekova monokultura ano alebo nie :D
akoze knizky citat kto to videl a este asi neni poslovenski

To ci tu knizku niekto bude citat alebo nie mi je jedno!

Ked chces vediet o com je ta kniha tak si ju precitaj!

Opakujem argument: Nic z toho co tu je napisane nepomoze prirode!

Nie, tu knižku nikto čítať nebude. Napíš pár viet o tom, prečo tú knižku sem dávaš ako argument. Čo ťa knižka hovorí?

Precitaj si ju a uvidis.
Nie je to taky extrem ako Linkola (Can Life Prevail?) a jeho riesenia. Ide tam hlavne o "inner change" dobrovolnu zmenu seba sameho, kedze tam zacina zmena a ochrana prirody...

A samozrejme nezabudajme na clenstvo (podporu) vo VLKu!

A čo píšu v tej knihe?

Vsetky tieto prispevky su nauzne a zaujimave. Prirode ale nepomozu NIC!

A co pomoze? Je toho viac. V mojom predchadzajucom prispevku som nechal odkaz na dolezitu knihu (The Alternative of Real Ecology) ktora riesi tuto problematiku. Kniha je ale v anglickom jazyku...

Práve historický antropogénny vplyv rozšírenia smreka bol určujúcim pre tento nelichotivý stav. Smrek aa sadil tam, kde nemal byť (ale bez hanenia vtedajších tvorcov). A aj obnovoval tak ako nemal, vekovým zložením, kde sa neskôr opakovane chybovalo. A pri ťažkej technike máme skúsenosť len 1 generácie a osobitne v citlivých vysokohorských lokalitách to nevyzerá na udržateľný stav.

No že do toho rapídne vstúpila klíma i znečistenie, to znásobilo. Znečistenie sa podpísalo najskôr na jedli (až neuveriteľné aké mala pred desaťročiami vysoké zastúpenie). Klíma u smreka pre jeho vysokú citlivosť na suché obdobia osobitne i stratu výšky podz. vody. Tých stresov zo sucha naozaj pribúda, klimatické dáta sú nakoniec neodškriepiteľné (btw je obrovský rozdiel hustoty drev. hmoty smreka v oblastiach so stabilnou vysokou vlhkosťou, napr. tesár v Nórsku nemá šancu ručne manipulovať s tým istým objemom čo tu, a ide o tiež len o smrek obyčajný).

rc1: Ale áno, i u nás už sú štúdie o nevyhnutnosti zmien, či z prostredia LVÚ či i TUZVO. Pre smrek sa tak priznáva, že by mal ubudnúť až na polovicu dnešného objemu. A spôsoby hospodárenia podobne k výberkovým a podrastovým.

Len sa slabo presadzujú u lesníkov či aj ochrane prírody, vypuklo teraz pri kalamitách. Práve bezzásahovosť tam, kde ju práve vo finále potrebuje aj človek pre dôležitú biodiverzitu. A iste aktívny vstup človeka v hosp. lese, keď stromy síce vedia úspešne utekať pred klímou, ale iste pomalšie ako je dnešná klim. zmena, i nakoniec konzumné nároky človeka vyžadujú. V obnove lesa neopakovať stereotypne chyby minulosti, i načrieť do rezerv, možnosti väčších plochy hosp. lesa sú u nás stále veľké.
Aj nároky na spotrebu ale môžu a mali by prechádzať štrukturálnymi zmenami v prospech prírody (a teda nakoniec človeka), nakoniec to už badať vo vyspelých obč. spoločnostiach ako se štrukturálne mení pohľad na prírodu, i teda les. No u nás naopak stále rastú požiadavky na spotrebu, keď do toho vstupujú často až hazardéri. Aktuálne i skladbou dominujú rubné porasty s malými prírastkami drev. hmoty, ale perspektívne netreba to vidieť tragicky, je to podmienené práve vyššie spomenuté. A práve sa to dá štrukturálne zmeniť. No i v Česku je boj proti štrukturálnym zmenám v obnove lesa je veľký, pritom smrek je tam rozšírenejší. Ale aspoň sú úspešnejší vo vyšších stupňoch ochrany.

Ale ak sa naozaj prejde na zmenu skladby v súlade s klímou, spôsobov obnovy hospod. lesa, má lesníctvo i ochrana prírody dobrú perspektívu (ochrana prírody = ochrana človeka, na to sa vo verejnosti zabúda/nevie, že vo finále sa tu hrá práve o neho samého).

Stačí zrušiť lesníkov a lesný zákon so súvisiacimi vyhláškami, lesy v správe Lesy SR dať obciam a ponechať všetko na prírodu. A bude to tu ako pred vydaním Tereziánskeho lesného poriadku.

rdbb ked mam dobre info tak ti mudrejsi spravcovia uz asi na to aj zareagovali. dostala sa ku mne pred par rokmi informacia ze spravca jedneho urbaru na kysuciach uz pouziva na novu vysadbu nie tie rychlorastuce smreky ale nejake specialne druhy jedli ktore by mali byt vhodnejsie pre nase meniace sa klimaticke podmienky a mali by aj preto co si pisal viac odolavat skodcom. zial pre lesnikov to asi nie je cesta a asi sa s tym nestotoznuju lebo tie spominane druhy rastu ovela pomalsie

rdbb, Výborný príspevok!

V nejakej prednáške (tuším Alcnauer) som zachytil, že pri prechode na monokultúru smreka je prvá generácia žúžo, druhá je akceptovateľná, no tretia trpí chorobami a štvrtá je už kalamita z princípu.
Mám dojem, že naši lesníci sú v tomto ako barani, idú hlavou proti múru a sú ako Wehrmacht na jeseň 1944. V našich horách prebieha totálna vojna a speje to k úplnej porážke.

Nezaznel primárny problém smreka. Tým je jeho aktuálny biologický, zdravotný stav.

Ten sa zásadne zhoršil jednak silnými imisiami za dlhé desaťročia (nech sa situácia za podl. roky zlepšuje, i keď v globále ani to nie). No väčšou ranou sú klimatické zmeny - hlavne zvýšenie teploty a väčšie rozdiely vlhkosti (a v oboch prípadoch i pôdy, osobitne aj po kalamite veternej). Tie sú pre smrek doslova fatálne. Potvrdzujú to dendrologické výskumy za desaťročia i porovnania s inými klimatickými pásmami, kde aspoň tak netrpia na sucho pri stabilnejšej vlhkosti. Klim. zmeny o.i. u smreka názorne vidno prirodz. ústupom sibírskeho oproti kontinentálnemu na území Ruska.
Keď sa do toho pridá veterná kalamita, ešte sa zhoršia podmienky pre zdrav. kondíciu, a to i blízkych vetrom nepostihnutých plôch.

To je primárny problém i v spojitosti s lykožrútom, že smrek má takto slabšiu odolnosť. Dokazal by pri dobrej kondícii pri vyššej hustote hmoty s pomocou živice s lukožrútom poradiť ďaleko lepšie. Podobne i s ďaľším faktorom ako počasie - vietor.

A u nás to potom vidieť plošne o to viac, že nie obvyklá veková rozmanitosť (a samozrejme súvisiaco i druhová). Takto je to doslova ideál pre veľkoplošné napadnutie lykožrútom. Bežne pri vekovej rozmanitosti pôsobenie lykožrúta neprináša ani v hosp. lese nijak zásadné škody. Napadne len choré staré jedince. Toto poznajú v Škandinávii, kde hospodária viac selektívne, tj. i prevažne v ihlič. lese je popri druhovej rozmanitosti i veková.

Keď pred 3 desaťročiami v súvislosti s napadnutím smrečín na Šumave, Krušných horách, Krkonošiach atd. hovorili biológovia, že sa toto dá očakvať zanedlho i na Slovensku, priznám sa, moc som neveril vtedy.

Smrek sa zrejme javí u nás dlhodobo neudržateľný v podobe ako bol doteraz. A lesníci len zakladajú na ten istý problém na ďalšiu generáciu monokultúrneho lesa. Na druhej strane keď dynamiku lesa zásadne ovplyvnili vyššie spomenuté faktory, to nijak neznamená, že sa nevie obnoviť sám (a zadarmo)- Teda v ploche vyšších stupňov ochrany, ktorých naozaj nie je veľa. Je aj infatilné myslieť, že v procese rozpadu lesa i pralesa ten sám zaniká. Spomínam len preto, že žiaĺ lesníci verejnosť takto masírujú (žiaľ práve NLC). Veď už len logikou existencie pred antropog. činnosťou. Nakoniec i lykožrút je súčasťou spoločenstva lesa, nie jeho lividátorom. Tým má potenciál byť človek, ako to vo svojej histórii dokázal (už z čias antiky).

O dopadoch práve opačne antropog. vplyvu pri ťažbe i širšie celkovom obhospodarovaní sa asi ntreba podrobne rozpisovať. Od zhutňovania a erózii pôdy, odvoz či likvidácia pôdotvor. biogénnych zložiek (od drev. hmoty až po mikroorganizmy) až po vysušenie, keď na holine je v lete 50-60°C. (prostá fyzika holina vs. padnutý strom bez poškodenia pôdy, rastl. krytu atd).

Na viac, keď zrážky sú stále viac nárazové (i prípadnými škodami) a obdobia sucha dlhšie.

Btw často spomínaný rozdiel doby obnovy nemusí byť výrazne pomalší u sa movývoja (u pralesa sa to ale nerieši), lebo riziká z hosp. monokultúr bez vek. rozmnanitosti a opakovaným ničením pôd. systému sa nijak neukazujú udržateľnými osobitne v citlivom vysokohorskom prostredí - tenká vrstva podzolov a iných málo vyživných pôd, iste aj extrémnejšia klíma s výraznejším tendenciám extrému prehriatia či vysušenia ako v nižších m.n.m. Nakoniec náletových plôch je v SR obrovské územie, aj pre vodu v krajine je ich rýchlejšie zalesnenie vhodné. Tu si aj veľmi zahrávame s budúcnosťou vody v krajine. Čo zase súvisí i so smrekom.

U nás sa žiaľ ignorujú poznatky biológov, tak ako napr. v Nemecku (Šumava, Kruš. hory - vidno ten rozdiel na čes. území, kde už tiež sa začínajú preorientávať na tieto poznatky). Naozaj nie je jediný problém ponechať spomenuté územia s vyšším stupňom ochrany bez zásahu. Veď pralesov počítame v promile les. plochy. Nech sa nakoniec i tie nepatrným rozšíria, i keď to bude pre ne o vývoji k premene na prales na viacero generácií lesa.
Tak aj v hosp. lese viac uplatňovať poznatky biológov. Les je naozaj komplex, kde strom je vizuálne len dominantný prvok. Pôda, voda a fauna od mikroorganizmov až po vplyv klímy sú jeho nezbytnou súčasťou či faktorom života lesa.

Knor, aaach harvestor, k tomu mam ambivalentny vztah. Sedel som pred par rokmi na Ramzi pri ohni a pozoroval ako to harvestor manazoval za latrinou. Isli dole aj zelene stromy, aby sa dostal k tym, co boli suche. Ked koncil, tak prisiel aj so stromom v pazuroch a narezal mi k noham polienka. Korupcia na najvyššich miestach. Potom odletel spať späť na základňu...