Ja čoby ľadový medveď si myslím, že šokové ochladenie sprchou (8-12°C) je veľmi slabý odvar otužovania v jazere, kde je ponorené celé telo, dlhší čas a od novembra má voda pod 4°C. Osobne studenej sprche ani neholdujem, príde mi to nepríjemné :)

Aha, potom rozumiem.

Možno poviem niečo od veci, ale... Na zimomravosť (možno/asi/zrejme?) stojí za skúšku jeden recept, ktorý dávam do diskusie na základe vlastnej skúsenosti. Veľkým paradoxom je, že tým receptom je otužovanie chladom :) Mne napr. od istej doby "vymizol" syndróm studených rúk a časovo to veľmi dobre koreluje s obdobím, odkedy v sprche používam už len studenú, apod. Tak možno by to fungovalo aj na zimomravosť vášho typu.
Rozhodne nespornou výhodou každopádne je, že odporúčaná metóda má blahý účinok na kopec ďalších vecí fyziologického i psychologického charakteru. A na začatie s otužovaním nie je neskoro v akomkoľvek veku ;-)

Fíha – drepy, deka a dokonca pyžamo, to je celkom slušná paleta nezvyčajných propriet... Ale až Sonin opis cibuľoidných vrstiev mi veľmi pripomenul Moniku, vy by ste si určite rozumeli. Ona sa navlieka do spacáku ako v Antarktíde, kým ja sa vyzliekam a nechávam len jednu vrstvu termoprádla.

V utulni nie, ale vonku - v pristresku alebo pod stanom.

NIe, ona tak lezie do spacaku v utulni v lete. Ostatni sa pritom len spacakom prikryvaju a maju na sebe max kratkorukavove tricko a trencle :D

OK, mne zatial v stane pyzamo stacilo.
Sona, Ty asi myslis spanie v spacaku na snehu. :-) Tu sa hovorilo o spani v spacaku v stane v Tribeci, kde su lesy. (Les drzi teplo. Ked mam moznost, spim pod stromami a nie na luke. Pod stromami tiez na stan nepadne rosa.)

V pyzame by som zmrzla, do spacaku leziem v termopradle, teplakoch a fliske, buffke a ciapke, resp. buffke aj na hlave. Podla pocasia.

Do spacáka sa prezliekam do "pyžama", ale ani zďaleka to nie je také ako deka.

Jana, Sona, a nestaci pyzamo? Je bavlnene, prijemne na dotyk a teplelsie ako steny spacaku. Preto ho so sebou taham aj na vandry.

Ja mam taky figel urobit 50 drepov, nez vleziem do spacaka a tak si zakurit. Nevyhoda oproti deke je, ze to treba opakovat aj pocas noci.

Článok pekný. A Monike odporúčam z vlastnej skúsenosti do spacáka vopchať aj deku. Nejde ani tak o ďalšiu vrstvu, ale o pocit pri dotyku. Spacák je chladný a musím ho najskôr zohriať vlastným telom, čo je problém, keďže bez pohybu moje telo produkuje len minimum tepla. Deka ma hreje hneď. Nepoznám zimomravejšieho človeka, ako som ja. Aj teraz sedím doma v 20 stupňoch v hrubej flísovej mikine.

Veľmi sviežo napísaný článok,rád som si prečítal. Ináč čo sa týka mňa, nikto by ma nedostal samého na túru s prespaním :) Bojím...

Ďakujem, priatelia. Konštatujem, že vo fóre mi chýba zapýrený smajlík. Tie vyjadrenia k článku sú zaväzujúce, budem sa snažiť aj naďalej.

Pali úžasne si to napísal a vrátil si ma do priestoru - minulý rok sme tam s parťákmi absolvovali cyklotúlačku na ťažko. Karikovu Trhlinu som čítal až potom.... ;-) S tým pocitom v Tribeči, to Tvoje chcenie ísť na Gýmeš kam si sa zas nedostal - mňa zas na tej túlačke ani nenapadlo trepať sa hore s nabalenými bicyklami do útulne na Lisci, ale keď som to povedal parťákom tak sme tam aj napriek tomu museli ísť a prespať tam....Začínali sme v Dražovciach prešli v podstate celý Tríbeč, boli sme v obore, Kostoľanoch , na hrade Hrušov, videli sme románske kostolíky v Klížskom Hradišti a Sádku, Topoľčiansky hrad, Piešťany a skončil som v Trnave. úžasná túlačka. Držím Ti palce, prajem suché cesty, slnko nad hlavou a tvorivého ducha.