Na Zákľuky som už narazil dávno na rôznych fórach, nepochybujem, že táto lokalita je tak trochu srdcovka pre veľa ľudí. Ale tentokrát prišiel podnet na návštevu tohto čarovného miesta úplne bizarným spôsobom: počas služobnej cesty do Spišskej sme leteli v maličkom dvojmiestnom lietadle späť Pohroním a zrak mi pritiahol tiahly lúčnatý hrebeň po ľavej ruke. Ešte v ten večer som sa ňúral v mape a bolo rozhodnuté. Sem musíme niekedy prísť peši!