O tom že aj v preplnenom bežkárskom areáli sa dá nájsť kúsok samoty som sa presvedčil akonáhle som sa vyškriabal na hlavný hrebeň pohoria. Pri návrate od tunela na Skalku som šliapal panenským prašanom a na jednom mieste som sa nechal zlákať črtajúcim sa výhľadom. Odrazu som sa ocitol na krásne zasneženom skalnom brale vytŕčajúcom nad stromami neďaleko známej ferraty. Nepriaznivé počasie neumožňovalo ďaleké pohľady, ale mne aj tak stačil i ten na blízku Vyhnatovú vzadu či okolité kompletne zasnežené stromy.
Táto diskusia je k fotke na turistickamapa.sk