Kremencové hôrky ma fascinujú už od prvého stretnutia. Bola to „láska na prvý pohľad“ a trvá dodnes. Tribeč je nevysoké pohorie, veď najvyšší vrch má len 830 m, a tak o to viac prekvapuje množstvo vysokých skalných stien, bášt a veží. Nie sú však sústredené na jednom či dvoch miestach, ale sú akoby rozhádzané po jeho okrajoch. Z mierne zvlnenej krajiny sa zrazu niekde pred vami vztýči vysoká skalná stena. Alebo naopak, kráčate zalesneným plochým chrbtom a odrazu stojíte na okraji kolmého skalnatého zrázu. A navyše kremencové skaly sú pekné – belostné alebo často s ružovým nádychom.