Komentár
Svatopluk k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ospravedlňujem sa nie som botanikom, niekde som čítal, že takto vyzerali pôvodné lesy v tejto oblasti, ešte pred velkými zádahmi človeka.
+ 4 ďalšie príspevky
Diskusná téma K článku: Východokarpatská magistrála
Diskusná téma K článku: Východokarpatská magistrála
Nikde na internete som nenašiel článok, ktorý by podrobnejšie opisoval prechod Východokarpatskej magistrály. Keďže je táto magistrála oproti ostatným trochu komplikovanejšia, hlavne čo sa týka dopĺňania zásob vody a jedla, tak som sa to rozhodol spísať do jedného podrobnejšieho článku.
TransCarpathian - Ahoj, vidím že ti túra vyšla :). Musel to byť pekný zážitok.
Ahoj, tak ten poutník přes Karpaty, které ho jsi potkal na Dukle, jsem byl já. Kamarádka mi poslala odkaz sem.
Kdyby to někoho zajímalo, tak celá cesta je na transcarpathian.org$ret
Vody je v této části Karpat méně, ale tragické to není. Musí se často cedit z malých kaluží hlubokých údolí, ale dá se najít. Zdroje vody jsem po cestě mapoval a z mapy na webu je vidět, že nic pořádného tam není, ale nestalo se mi, že bych nenašel.
Vďaka za info - upozornenie odstránime.
V 2018 postavili náhradný most (na fotkách). Ako ja viem, nie je tam žiaden nový problém s týmto mostom.
Ahojte, neviete niekto ci tento oznam este plati? V planovaci cesty mi to hodilo upozornenie ale je to uz 3 roky tak ci sa nieco zmenilo.
Dik
Strhnutý most cez potok Ulička, nutné prebrodiť alebo obísť cez Ulič - november 2016
Pavel - o to práve ide - termín flyš popisuje striedanie ílovcov a pieskovcov. A od toho, čo viac prevláda sa odvíja aj prúdenie podzemnej vody. Ak si pozrieš geologicku mapu, tak zistíš, že sú geologicke rozdiely vo "flyši" okolo Bardejova - Medzilaboriec - Uble. Logiky možno očakávať aj ine HG pomery.
Iste majú rolu aj ďalšie parametre - nadmorská výška (zrážky s n.v. stúpajú), stupeň zalesnenia, sklon terénu atd. Preto tie Bukovské vrchy budú iné ako okolie Zborova.
samkoh - to som nevedel, ďakujem za radu :)
Mahe - to je mi jasné. Som geograf, takže geológiu a súvislosti s ňou netreba pripomínať :). Zaujímavé sú v tomto Bukovské vrchy, ktoré sú tiež tvorené flyšom, ale tej vody je tam dosť. By som povedal, že v niektorých častiach aj viac ako v iných pohoriach. Ale môže to mať súvis s nadmorskou výškou a tým, že prirodzené lesy sú schopné udržať viac vody, ako hospodárske.
Beta - o tej legende som ešte nepočul. Ďakujem za info. :)
martin knor - raz som zbehol do doliny k potoku. Ale prietok bol dosť slabý a navyše potok bol plný konárov a lístia. Voda bola po nabratí dosť kalná. Podobné repy hádzal môj otec ako chlapec o strom, takže jeden kopanec by jej určite neublížil :D.
Hmm, ja som tam pred rokmi nemal prilis velky problem s vodou. Ked som ju potreboval, zbehol som do najblizsej dolinky a bolo. Je vsak pravda, ze som sa nedrzal striktne statnej hranice. Ked som potreboval nakupit, zbehol som do dedin a vratil som sa na hranicu pokojne o par kilometrov dalej.
Na Scolbe, z ktoreho som schadzal do doliny Malej vody, som si kopol do repy, ktora trcala zo zeme. A zistil som, ze ta "repa" bola kovova. Skoro som sa potentoval od strachu :-?.
"Dejiny píšu víťazi, ale Boh počúva obete." (T.H.)
Kniha je denníkom z pohľadu porazených účastníkov tejto vojny. Po prečítaní príde možno prekvapujúce zistenie - aj "nepriateľ" bol ale milujúci manžel, starostlivý otec a v dobrej viere bojoval za svoj národ a vlasť. Preto tým mŕtvym vojakom (z oboch strán) prislúcha náležitá úcta = obnova cintorínov.
rozmýšľala som, či si kúpiť tú knihu, lebo ma zaujíma prvá svetová vojna z pohľadu obyčajných lusi. A tak teraz už viem, že tú knihu prečítam, díky :-)
Betka - áno je to "Iloncsi"
Podľa mňa - Anna Karenina na maďarský spôsob.
Keby som nebol na osobnej prezentácii prekladateľky, tak by som si myslel, že je to len vymyslený scénar pre nejaký holywodsky oskarovský trhák.
Akurát, že ten dej bol skutočný - písane životom (slzami, krvou a mŕtvymi)
Pre mňa osobne zvlásť dojemné, keďže viaceré popisované miesta dôverne poznám.
Mahe, podľa mňa stojí aby ich propagovať, lebo robia to aj dobrovoľníci :-)
Myslíš tú knihu?
kvhbeskydy.sk/z-dennika-ilony…
Tú som ešte nečítala.
K tej vode (resp. jej nedostatku na trase) len malá poznámka:
Ako to už v živote býva, všetko so všetkým súvisí.
Táto časť Slovenska je po geologickej stránke typickým Karpatským flyšom - t.j. striedaním pieskovcov a ílovcov. Morfologicky sa to pozná podľa "strmosti" svahov - pieskovce sú pevnejšie, strmšie, občas vystupujú aj skalné bralka (a možnosť nejakého puklinového prameňa), Ilovce sú ploché alebo len mierne uklonené svahy a s nulovým výskytom prameňov - íly výborne tesnia. Preto tu klasické pramene ako v Rudohorí alebo Fatrach nenájdete. Je to niečo podobné ako vápence na Planine (Muránska P. má hore len dva či tri pramene.) Takže s tou vodou treba počítať len v dedinách a zásobiť pred výstupom na hrebeň.
Betka - nechcel som robiť reklamu tým skvelým ľuďom z KVH. Ale aj u Vás v PL sú krásne upravené tie kruté spomienky na Veľkú vojnu.
PS -teraz vydali skvelú knihu: denník xxx práve z týchto miest vých. Slovenska a prelomu rokov 1914/1915. Skvelé čitanie !
Cast Vychodokarpatskej magistraly (Obrucne - Dukla) som isiel pred 2 rokmi v lete vramci vychodnej casti E3 (Slovenske Nove Mesto - Dukla)
Musim priznat, ze som povodne uvazoval aj nad pokracovanim z Dukly na Kremenec a do Novej Sedlice s tym ze by som spojil 2 magistraly do jednej tury. Prave usek z Obrucneho na Duklu ma vsak uplne odrovnal. Nedostatok vody + podcenenie mnozstva potravin, kde som cakal ze v Obrucnom nieco dokupim.
S vodou tam je fakt obrovsky problem. Rano som napr. vyrazil z Kralovej studne a cely den na hrebeni ziadna voda az dalsi den doobeda (Regetovska voda?). A opat cely den ziadna voda ...
Clanok si urcite precitam. Vychodokarpatska magistrala je posledna z dialkovych tras (200+ km) u nas co mi chyba :)
Uff, pre mňa dlhé čítane. Veľmi dobre si toto všetko popísal a súhlasím s Vladimírom, že na túre článok pomôže. Som ale zvedavá, aké boli tvoje osobne zážitky, lebo sa u nás povie (na poľskej strane), že táto hrebeňovka je náročná aj pre samotárov. Samozrejme nejde o vodu, kilometre či nocľah, ale o úplnú "ľudoprázdnosť". Najsilnejšie zážitky sú keď sa spí na hrebeni a fúka silný vietor :-). Takto vravia u nás aj preto, že funguje u nás legenda o zmiznutých vojakoch z obdobia po II svetovej vojne, ktorí sa stále túlajú nekde tam po horách a je možné ich stretnúť :-). No, a ďakujem za príjemný popis mojich obľúbených Polonín.
Mahe, keď spomínaš KVH Beskydy, doplním, že tento klub sa stará o tie vojnové cintoríny, obnovili už veľa týchto miest a vďaka ním sa tie pamiatky zachovali.