Komentár
Samkoh k článku: Najvyšší bod Pienin, jarný Vápeč, hrebeň Malej Fatry a výhľadová Martalúzka Pri poľskom Watrowisku máte zlý link.
nová témaSamkoh k článku: Najvyšší bod Pienin, jarný Vápeč, hrebeň Malej Fatry a výhľadová Martalúzka Pri poľskom Watrowisku máte zlý link.
nová témaK článku: Chatrč pod Hrádkom
nová témaRc k článku: Nič je pre prírodu všetko Príspevok zmazaný pre nesúlad s pravidlami HIKING.SK - offtopic
+ 58 ďalších príspevkovDoxaD k článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú Pekné fotky, aj Maťkove:-)) a fajn článok.
+ 2 ďalšie príspevkyMarcel.c k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Naozaj výborný rozhovor k téme, pán rozprával s nadhľadom a triezvym uvažovaním. Vďaka za link, Rc..
+ 53 ďalších príspevkovMatobee k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Zaujímavé končiny Soňa. Dobre ste to vymysleli. Takéto prostredie je pre nás zo zeleného Slovenska veru exotika. Teším sa na pokračovanie. :-)
nová témaMaroš 1982 k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Vau, tak toto som zhltol na jeden nádych. A pri čítaní prežíval akoby som tam bol. V pohorí, ktoré som mal celý život ako Nitrančan priamo za oknom, som bol veľ …
nová témaK článku: Okolím kúpeľov Nimnica I.
nová témaMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizácia Boli aktualizované priebehy TZT na mapy.dennikn.sk a výpočtové dáta pre službu HIKEPLANNER. Stav ku koncu apríla 2024. Ďakujeme za pomoc všetkým pr …
+ 3328 ďalších príspevkovPaliT k článku: Salaš Smrekovica Môžete niekto odmerať priemer tých rúr na piecke a priemer otvoru cez stenu? Tiež približné rozmery jednotlivých častí dymovodu, my by sme to v rámci OZ Sloboda …
+ 182 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Nie tadeto. Porovnaj okolie Zahajnice v mape hikingu s mapy.cz. Aktualna trasa je na mape hikingu, ja som vsak siel podla tej druhej a asfalt som si predlzil o …
+ 14 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Hladké sedlo z Troch studničiek Co to tu pleties? Ta sucha predsa vobec nebola sucha. To je predsa jasne ... ci? :-D
+ 9 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Chata pod Rysmi zrekonštruovaná súťaž na toalety spis.korzar.sme.sk/…/architek…
+ 165 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný ťah z juhu na sever: Šahy – Hontianske Nemce No teda, ja by som toho revizora v pohode nebral. Asi by ma rozdrapilo od jedu. Pred 2 rokmi som obehaval juznu hranicu a cestoval som (je to vlastne ta ista tr …
+ 28 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (3) – z Veľkej Fatry k mohyle na Bradle Noo, ale ked ste sa hore kopcom vyviezli, tak ste celu cestu SNP nepresli. O rok by ste si ju mali zopakovat, ale uz bez svindlovania :-).
+ 6 ďalších príspevkovMatobee k článku: Hrebeňom Volovských vrchov z Košíc do Poproča v zime Martin hehe. Ako aj v texte spomínam, nebolo to nijaké hrozné. Bolo to z tých príjemnejších zimných bivakov. Mohlo byť zo cca - 5 °C. Natrafil som na celkom prí …
+ 11 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Najviac ma zaujalo to U-cko. Vobec si nepamatam, ze by som tam cosi take videl. Uz som tam vsak velmi dlho nebol. Inac fascinuju ma novostavby domov na strmych …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Pekna prechadzka krasnou oblastou. Pred 3 rokmi som robil okruh zo Zibritova cez Buzalkov vrch, Sixovu stran, Stangarigel, Hlavu a Mesiac kamen. Ale na Saskom v …
+ 4 ďalšie príspevkyMisoB k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Máš pravdu, opravené vo faktoch.
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Ako vraví klasik: "všetko plynie a mení sa." Dakedy si dával predpokladám 2000 + km ročne, čo dedukujem z toho všetkého, čo si prešiel. Pred tým klobúk dolu. :- …
+ 21 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Stolica – okruh z Rejdovej
Diskusná téma K článku: Stolica – okruh z Rejdovej (strana 2)
Otázne je minimálne, či naozaj treba robiť zvážnice takýmto spôsobom. V tejto publikácii lesníci hovoria presne o tom, ze treba približovaciu linku trasovať čo najviac po vrstevnici, aby sa zabránilo erózii: lesmedium.sk/…/index.html?pag…
Ok možno som sa nechal trochu uniesť, len tých holorubov je na mňa na Slovensku už veľa.
Áno lesný zákon im to káže a keďže toto nieje žiadne chránené územie tak si tu v podstate môžu robiť čo chcú a aj to spravili. Ešte si spomínam že som kedysi zachytil info o tom že tu mal nejaké pozemky v prenájme rakúšan, ktorý tu potom ťažil. Samozrejme v budúcnosti toto les opäť bude, len ja sa ho už asi nedožijem. Inak nevšimli ste si či už sú tam vysadené nové stromčeky?
Čo sa týka tej ryhy, napadlo ma to lebo som to veľakrát zažil v iných oblastiach s podobným podkladom kameňo-hliny, kde som musel ísť vedľa lesom, lebo v ceste bola ryha hlboká a široká 1,5 m. A zo skúseností viem povedať že protierózne opatrenia na lesných cestách niesú u nás veľmi rozšírené. Píše sa o tom v knihách, realita je iná.
daulagiri: aktuality.sk/…/ked-kalamita-p…
A následne to odkúpil český podnikateľ Benýšek:
aktuality.sk/…/chcem-aby-sa-h…
Ten prvý článok o rakúšanovi je proste krása - skvelá negatívna ukážka toho ako to tu na Slovensku funguje. Ten druhý bohužiaľ čítať nemôžem, ale už prvé vety vyzerajú sľubne. Len pre polku pohoria je už asi neskoro na záchranu.
Od pôvodného Stanovho článku sme už trochu odbočili, ale som proste rád že som to tam stihol ešte pred tými zločinmi. Mal som toto pohorie asi v top 5 najobľúbenejších.
Martin, treba to brat pozitivne. O co viac sa tazi u nas, o to menej sa tazi v Rakusku. No a aby si nemusel rozlisovat nase/ich tak si predstav, ze nasi dedovia (aspon moj isto) zili v Rakusko-Uhorsku (moj dokonca za cisara pana bojoval na Pijave). Vzi sa do ich koze a hned bude Tvoja vlast vacsia. Potom si mozes povedat, ze nejake lesy u nas predsa len zostanu. :-D A covek sa povznesie nad to, ze vo vychodnej casti jeho dzamahirije bacuju momentalne chmulovia. (Stale mi to je luto, ale aspon nech to je takto. - Smiech cez slzy.)
Martin,
pre porovnanie ako sa ťaží v Rakúsku a na Slovensku podľa FAO:
Jaro, uz som Ti pisal vela krat, ze ked sa tazi vyberkovo, cize tak ze les zostava, tak mi to vonkoncom neprekaza. Takym sposobom si viem predstavit tazbu u nas aj na miestach ktore su momentalne bezzasahove. Vadia mi rozlahle holoruby. Chodievam do Rakuska casto, ale take cosi ako su tu obrazky v Stolickych vrchoch, ci holiny okolo Certovice, som tam veru nevidel.
Inak, tej tabulke nedoverujem. Dovodom nie je ze by sa mi zdalo ze sa v Rakusku tazi menej. Dovodom je to, ze poslednych asi 4-5 rokov sa u nas tazi podstatne viac ako prv (najma na statnom, sukromnici sa uz miestami ako-tak krotia). A to na tejto tabulke nevidno. Zrejme tam bude nejaky zadrhel ako chybajuca kalamitna tazba ci cosi podobne.
Ale ved napis svoj nazor. Podla Teba sa u nas momentalne netazi viac ako pred 4-5 rokmi? Demanovska dolina je v pohode?
jaro.q odkiaľ je tá tabuľka?
V Rakúsku je tiež dosť kalamitnej ťažby, keď som išiel na bajku z Passau, dal som sa do reči s majiteľmi Gasthausu, čo vlastnia aj lesy a povedali, že im padli za obeť všetky smrekové porasty, že kapacity píl sú vybukované na 2 roky dopredu a teraz už len štiepkujú.
Mňa však zaujímajú zdroje dát, lebo bez toho sa v hodnotení nikam nepohneme.
Sú to oficiálne údaje z FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo):
fao.org/faostat/en/#data/FO
je potrebne zvoliť filtre a v záložke označiť „items agregated“, označiť „pivot table“, period a units a následne generovať tlačítkom „show date“.
Napr.: Slovakia / Profuction Qantity / Roundwood Total / označiť roky...
Jaro, este cosi mam na srdci. Ked chodim u nas po horach, tak z casu na cas idem cez nejaku oboru (ci popri nej). A ako zazrakom, v oborach som si ziadne holoruby nevsimol. Je pravda ze nechodim cielene po nich, ale mam pocit, ze ked lesnici chcu, tak sa dokazu starat o les tak, aby ho kalamity nepostihovali.
Inak k tej tabulke. Mozne je aj to, ze sa z kazdych 3 kubikov do nej zanesu iba 2, ci menej. (Ako spieva Plihal v Pohadce: "dve sousta do kapsy a jedno do bricha".) Tak ci tak, nevidno na nej sucasny enormny narast tazby u nas.
Martin,
nebude to tým, že tie obory sú prevažné v listnatých lesoch (Teplý vrch, Kočovce, Svodín – Veľké Ludince, Žuhračka, Betliar, Topolčianky, Biele Skaly, Trnavy...). Inak obory sú zaradené do kategórie „lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach“ v ktorých je iný model hospodárenia ako v hospodárskych lesoch.
Vetrové kalamity sa nevyhýbajú ani oborám. Napr. keď ideš po zelenej tz z Častej smerom na Sklenú Hutu tak môžeš vidieť „rúbaniská“ po kalamite v obore.
V tom linku nižšie máš údaje od roku 1993. Do roku 2003 bola ročná ťažba od 5,7 do 6,6 mil. m3 a od roku 2004 to postupne stúpalo od 7,6 po 10,1 mil. m3 s výrazným podielom ihličnatých drevín.
Inak v roku 2018 bol vývoz 2,1 mil. m3 a dovoz 1,4 mil. m3 gulatiny; narezalo sa 5,4 mil. m3 reziva...
Čo sa týka zásob tak každých 10 rokov sa robí tzv. národná inventarizácia lesov, pred spracovaním PSoL dalšia podrobná inventarizácia, na základe ktorej sa určuje výška výchovnej resp. rubnej ťažby...
Samozrejme, listnate. Neboli na tych odlesnenych svahoch pod Stolicou tiez listnate lesy? Na vrchole si pamatam smreciny, ale tie svahy su dost nizsie. A spomenul som to preto, lebo napriklad na Teplom vrchu tazia v obore slusne (vyberkovo). Les nadobudne trochu parkovejsi charakter, ale zostava lesom.
Teda ta tazba stupla u nas skor, ako som to zaregistroval. Moze byt. Myslim si vsak, ze su oblasti, kde sa fakticky viac netazi, preto to v tych postihnutych nebude 2-nasobok spred 1993, ale viac. A to je uz celkom slusna katastrofa.
Pali tu spomenul tazbu podkornikovej kalamity kdesi na rovine pri Dunaji. Tam smreky nemaju co byt a ich vysadenie bolo v minulosti hlupostou. Ja som sa zasa bavil s lesnikom kdesi pri Semeringu a on vravel, ze planovanu tazbu odklada do nevidim, lebo je cena dreva tak nizka, ze sa mu ho tazit neoplati. Jedine co bol ochotny robit, bolo odstranovanie naletov a presvetlovanie krajov parciel. (Samozrejme, robil to v zime, ked je zem zamrznuta a traktor sa do nej nezabori pol metra.)
Martin, ja som nehovoril o rovine, tie smreky ťažili v pahorkatine okolo Schlögenu. Áno, 600+ metrov je pre smrečiny stále nerozum, ale kedysi im to zjavne fungovalo.
Potrebujeme sa vrátiť k pôvodnému drevinovému zloženiu. Bojovať proti prirodzenosti v prírode sa väčšinou nevypláca.
Včera som aj v Malých Karpatoch zízal na parádny holorub, ja dúfam, že toto postupne prestane byť používaná metóda kdekoľvek...