Boro. Ty máš zážitkov na rozdávanie. Je to sranda čítať. Najmä Inez bola skvelá. Tak kotlík si vytrpel, takéto necitlivé alko chovanie. Ale tekutý chlieb vás našťastie zasýtil.
tomXX. Precízna práca, dali si záležať chlapci. Doslova varenie pre radosť, jedenie už nie je dôležité. Lebo k tomu asi nedošlo.

Tomu sa hovorí sous-vide :))) pomalé varenie. Nejakí gurmáni!

Keď sme chodievali do Prosieku, boli sme tam pečení-varení, a miestni chalani a mládež, za to, že sme im hrali pri tancovačke, usporiadali pre nás guláš-partiu na pri futbalovom ihrisku, tam kde je dnes ten bufet. Lenže malá chybička vznikla na záver, keď sa zistilo, že guláš nie je slaný a soli niet. Pretože ale takmer všetci už mali celkom dosť "v guli", nikomu sa do dediny pre sol nechcelo ísť. A tak sa mierne rozzúrená partia sama na seba tak *"nasrdila", že kopli do kotlíku a bolo po guláši. Ale to ešte nebolo všetko. Všetci sa rozhodli, že musíme ešte ísť do krčmy na pivo, a tak sme sa tam húfne vybrali. Majiteľ smaltovaného kotla a ešte ktosi ho niesli navlečený na palici a keď prišli k bránke domu majiteľa, tak ho rozhojdali a milý smaltovaný kotlík jednoducho prehodili cez bránu do dvora. Bola to riadna rana, ale všetci sme rýchle hrdinsky utiekli. Keď sme sa asi za hodinu vracali okolo toho domu hore do doliny, ešte stále bolo počuť, ako smalt na kotlíku pukoce.

Svatopluk. Veru, menej je niekedy viac. Dá sa urobiť všeličo, len treba hlavne suché drevo.
"Uvarila" sa aspoň vtipná príhoda.

Dobré ponaučenie !
Dakedy som pri 4 - 5 dňových výletoch "varil" iba vlažnú vodu na rozmiešanie sladeného kondenzovaného mlieka Piknik.