Komentár
K článku: Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách
nová témaK článku: Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách
nová témaPavel Forgáč: Nová turistická útulňa Bol som pozrieť tú novú utulňu pri Sklenom. V podstate dvojička utulne v Uhornianskom sedle. Je tam aj elektrina a možnosť dobiť drobnú elektroniku. V blízkosti …
+ 121 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Východokarpatská magistrála - miesto, kde turistovi dávajú dobru noc líšky Ahoj, to je jasné každý podľa seba 🙂. Aj v knihe turistické magistrály, čo vychádza v týchto dňoch som ju rozdelil úplne inak. Inak moje prvé články tu vyzeral …
+ 6 ďalších príspevkovV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Tri koruny, veselý cintorín, Kremnický štít a bralo Krasín zbgis.skgeodesy.sk/…/zakladna… Tiež by ma zaujímalo, na mape je Krasín
+ 2 ďalšie príspevkyPavel Forgáč k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Tono - túto veru nepoznám 😃. Ale raz som s**l za pňom a zrazu sa pri mne objavil ujo čo bol na hríboch. Nuž zmohol som sa len na dobrý deň 😄.
+ 6 ďalších príspevkovPeter61: vrtulnik na horach snažil sa pristáť (odomkn.) dennikn.sk/…/?cst=61764d69a6d…
+ 67 ďalších príspevkovLubo k článku: Gola di Gorropu na Sardínii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku Mas pravdu, moja chyba, opravil som.
+ 2 ďalšie príspevkyFunTTomas k článku: Zaniknuté dediny (6) – Javorina Javorinská škola zanikla v roku 1972, náhodou som našiel zmienku v klenovskej kronike klenovec.sk/…/page-313.html#
+ 19 ďalších príspevkovMatobee k článku: Mičinské travertíny a ďalšie zaujímavosti v okolí Soňa pekná spoznávačka širšieho okolia Banskej Bystrice. Mičinské lúky sú veru parádne miesto. :-) Akurát je v okolí dosť medveďov. Kolegyňa stretla počas nedeľ …
nová témaK článku: Lovecká chata pri Deravej skale
nová témaGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou EE, syn. Ja už som výbehový typ. Len vybehnem a zvalím sa.)) Preto by som už nedal také treky ako ty, alebo Maťo II.
+ 28 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Pečanské Myslím, že už je to jedno.
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Uvod nepoznam, hoci sa na tie male kopceky (Bahorce) chystam uz dlhsie. Zvysok mi je znamy. Ten mur bude pod zeleznicou. Podobne (hoci trochu vacsie) vidno na …
+ 1 ďalší príspevokMartin knor k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Pospomenuli ste mi vandrovku hrebenom: hiking.dennikn.sk/…/nitricke_… Ale odvtedy som bol v okoli Rokosa vela krat. Vzdusnou ciarou to nemam daleko.
+ 3 ďalšie príspevkyK článku: Altánok a základňa v Horšianskej doline
nová témaDaulagiri k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Maťo to bolo vtedy dokonalé načasovanie, stačilo pár sekúnd a úplne by sme sa minuli. Na bajku by som sem tiež rád zašiel, už som tie trasy obzeral, len to mám …
+ 23 ďalších príspevkovPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová už v BC ! instagram.com/…/?utm_source=i…
+ 80 ďalších príspevkovSona k článku: Štyri razy na októbrový Schneeberg: s deťmi od konečnej stanice zubačky Schneebergbahn Dakujem!
+ 4 ďalšie príspevkyLubo: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizovali sme vrstvu chranenych uzemii. Mozete si ju zapnut pomocou nastaveni mapy. maloplosne chranene uzemia: narodne prirodne rezervacie, prirodne reze …
+ 3329 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Medvede stretávame častejšie, lebo sa zmenilo využívanie krajiny Soňa : "Čo sa mení po schválení novely o ľahšom strieľaní medveďov?..." (odomkol som) dennikn.sk/…/?cst=1eb1a23ccbd…
+ 129 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec.
Zabudli ste na Štefanovce a Imrichovce - dnes sú to Dedinky v Slovenskom raji.
V prvom rade chcem Tomášovi za jeho pútavý článok veľmi poďakovať, veľmi ma potešil. Ako človek z regiónu si nesmierne vážim, keď sa sem niekto zatúla a objaví jeho neprávom opomenutú krásu a tajomnú atmosféru.
(Mikro)Regionálne dejiny sú však vždy ošemetnou záležitosťou, všeobecné encyklopedické údaje sú príliš robustné a "miestne" dostupné zdroje málokedy presahujú kvalitatívnu úroveň "miestnych rozprávaní". Preto chápem, že nie je ľahké sa v dejinách lokality zorientovať a ešte ťažšie z toho poskladať ucelenú mozaiku čitateľsky atraktívneho článku. Svoje faktické poznámky zasielam priamo autorovi a nechám na ňom, či ich do svojho článku zavedie.
Ešte raz srdečne ďakujem a priamo sem pripájam len tri zásadnejšie pripomienky:
výstavba vodárenskej nádrže Málinec rozhodne nezačala v r. 1989, ale už v r. 1986. Wikipédia je fajn vec, ale údaje z nej je vždy dobré si ešte preveriť (najmä keď samotný zdroj, na ktoré odkazuje wiki heslo, hovoria niečo iné ;) ).
spomínaný liatinový kríž nebol osadený Jánom Kurčíkom v roku 1944 pri osade Hrozinovo. Pôvodne, od toho roku 1944, bol osadený na hornom (severnom) konci osady Hámor pri dome Vengrínovcov. Na mape 1:10000 z r. 1963 je zaznačený na pôvodnom mieste, na rozdiel od Hrozinova, kde kríž nebol (ags.cuzk.cz/…/openmap.html?ty…). Po likvidácii osady Hámor v priebehu výstavby vodárenskej nádrže bol kríž, ako pripomienka osady, prenesený k preloženej hlavnej ceste práve k osade Hrozinovo niekedy koncom 90. rokov 20. storočia. Podľa údaju miestnych bol dokonca pod betónovú plochu za liatinovým krížom uložený pôvodný kríž z veže hámorského kostola, ktorý prežil nezničený odstrel stavby.
vysídľovanie oblastí, ktoré v súčasnosti patria do ochranného pásma nádrže, síce začalo v 60. rokoch 20. storočia, ale v tom čase určite nesúvisel s prípravou stavby priehrady. Koncom 50. rokov bolo totiž v rámci štátneho plánu zalesňovania prijaté rozhodnutie, že v oblasti masívu Bykovo sa zalesnia časti osídlenia nad nadmorskou výškou od 500 – 600 m.n.m. Obyvatelia tejto oblasti boli mnohokrát veľmi represívnymi spôsobmi donútení vysídliť sa, aby ich hospodárstva ustúpili umelo vysadeným smrekovým a a na niektorých miestach smrekovcovým monokultúram. Ďalšie vysídľovanie postupne pokračovalo najmä po zákaze súkromného roľníckeho hospodárenia v r. 1974 a dokončené výkupom obytných objektov pre stavbu nádrže v 80. rokoch.
Len som sa zapudol podpísať, odoslal som ho skôr, ako som pripojil meno. Nejak nemám skúsenosti s pridávaním príspevkov, a popravde ani neviem, že som do účtu niekedy zadával nickanme :D.
S pozdravom,
Jano Čáni
Pekne Tomáš.
Kraj okolo Málinca si už dávno chceme obzrieť.
Už som to tu písal - "cesty sú pamäťou krajiny". Cesty k už neexistujúcim samotám,
na už neexistujúcich úzkokolejných železničkách apod apod.
Vyborny clanok Tomas, mam rad taketo navraty do minulosti. Musel si si pozhanat a prestudovat vela zdrojov. Tento zabudnuty nadherny kut Slovenska si zasluzi propagaciu. Kedysi tu pulzoval culy zivot s ludskymi osudmi. Dnes tu nachadzame sice opustene ruiny domov, ale aj nadhernu divoku prirodu. Je tu minimum turistov, co je idealne pre relax duse a tela. Stale je tu vsak husta siet
udrziavanych lesnych ciest aj asfaltovych vhodnych na tulacky ako na peso tak aj na MTB.
Oprášil som staré poznámky a zistil, že prvý krát som tu bol 11.3. 1992. 10.3. som vyrazil z Očovej, prespal v senníku v Sučej doline a cez D. Hutu a Táňovo sa dostal do Hámra a ten deň skončil v Šoltýske.
Od Táňova nebolo značenie nič moc, ale bolo už počut temný hluk ťažkých zemných strojov.
Tvoj/Váš článok je takmer encyklopedický, nabitý informáciami.
ďakujem za ohlasy. Áno, je to veľmi pekný kraj, ale dosť zabudnutý. Akurát v utorok som tam bol zas služobne na meračke.
Pre mňa naozaj obohajúci príspevok . Autorovi veľká vďaka ! Občas tam zablúdim , je to nádherný kraj.
Prepáčte nevecný príspevok: SUPER !!!!