Komentár
Pavel Forgáč k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Tiež som sa nad tým Sorošom pobavil a to bol ešte rok 2019. Je tragédiou ako sa odvtedy to sorošovanie a poblúznenie ľudí znásobilo. Popritom v svete bohatých j …
nová témaPavel Forgáč k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Tiež som sa nad tým Sorošom pobavil a to bol ešte rok 2019. Je tragédiou ako sa odvtedy to sorošovanie a poblúznenie ľudí znásobilo. Popritom v svete bohatých j …
nová témaGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou EE, syn. Ja už som výbehový typ. Len vybehnem a zvalím sa.)) Preto by som už nedal také treky ako ty, alebo Maťo II.
+ 28 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Pečanské Myslím, že už je to jedno.
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Uvod nepoznam, hoci sa na tie male kopceky (Bahorce) chystam uz dlhsie. Zvysok mi je znamy. Ten mur bude pod zeleznicou. Podobne (hoci trochu vacsie) vidno na …
+ 1 ďalší príspevokMartin knor k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Pospomenuli ste mi vandrovku hrebenom: hiking.dennikn.sk/…/nitricke_… Ale odvtedy som bol v okoli Rokosa vela krat. Vzdusnou ciarou to nemam daleko.
+ 3 ďalšie príspevkyK článku: Altánok a základňa v Horšianskej doline
nová témaDaulagiri k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Maťo to bolo vtedy dokonalé načasovanie, stačilo pár sekúnd a úplne by sme sa minuli. Na bajku by som sem tiež rád zašiel, už som tie trasy obzeral, len to mám …
+ 23 ďalších príspevkovPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová už v BC ! instagram.com/…/?utm_source=i…
+ 80 ďalších príspevkovK článku: Tri koruny, veselý cintorín, Kremnický štít a bralo Krasín
nová témaSona k článku: Štyri razy na októbrový Schneeberg: s deťmi od konečnej stanice zubačky Schneebergbahn Dakujem!
+ 4 ďalšie príspevkyLubo: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizovali sme vrstvu chranenych uzemii. Mozete si ju zapnut pomocou nastaveni mapy. maloplosne chranene uzemia: narodne prirodne rezervacie, prirodne reze …
+ 3329 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Medvede stretávame častejšie, lebo sa zmenilo využívanie krajiny Soňa : "Čo sa mení po schválení novely o ľahšom strieľaní medveďov?..." (odomkol som) dennikn.sk/…/?cst=1eb1a23ccbd…
+ 129 ďalších príspevkovK článku: Kamenná chata pod Polomom – prechádzka s deťmi
nová témaSvatopluk k článku: Krajinou vyhasnutých vulkánov – od Sovieho hradu po Steblovú skalu Syn je dobrý borec, ja som šiel so synom prvý krát , keď mal 10 rokov. Chceli sme už keď mal 8, ale vtedy som sklamal ja, potrhal som si meniskus.
+ 8 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Nočný lejak Tak to je teda ozaj luxusna utulna. Tiez zvacsa chodim sam, ale nevyhybam sa spolocnosti. Tento pribeh mi pripomenul jednu noc stravenu v bivaku pod Montazom. D …
nová témaMartin knor k článku: Známym a predsa neznámym masívom Devínskej Kobyly Tieto oblasti som uz celkom dobre obehal, ale po hranicnych kamenoch som este nesiel. Mozno aj na to pride.
+ 1 ďalší príspevokT.D.D. k článku: Kto postavil lavínový pamätník českým lyžiarom pod Ďumbierom? Brigáda sa vydarila - mohyla bola obnovená... facebook.com/…/pfbid02XvNXe4S…
+ 15 ďalších príspevkovMatobee k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou Tomáš dík za zastavenie. No Tono aj Pavel naladili aj mňa veru. Či už katakombami alebo jesennou Burdou. Uvidím, kedy sa tam zas dostanem, ale "chrobák v hlave …
+ 16 ďalších príspevkovK článku: Vyhliadková monitorovacia veža Malkovská hôrka
nová témaTomas Vohlarik k článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov Štiavnické vrchy mám veľmi rád, túto časť nemám veľmi pochodenú, vďaka za tipy v článku aj diskusii
+ 3 ďalšie príspevky
Diskusná téma K článku: Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie!
Diskusná téma K článku: Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie!
Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.
Je to smutné, že samotní ľudia sa musia brániť proti takejto devastácie prírody. Národné parky nechráni štát, aj keď by to malo byť v jeho povinnosti, všetko je to len cez úplatky a klientelizmus. Ako je to vôbec možné, že teraz pri zmenách klímy my ničíme prírodu. Myslím si, že by mala byť čierna listina develeporov, stavebníkov a všetkých tých, ktorí sa zúčastnili na devastácii prírody. Nech na každom území je tabuľa s názvami organizácii, menami architektov, vlastníkov, čo sa zúčastnili na tomto ničení. Nech na Donovaloch miesto reklám je veľká tabuľa s menami tých, ktorí to povolili od starostu po ministra životného prostredia, developera atď. Nech naši potomkovia vedia, ktorí gangstri sa podieľali na ničení toho, čo malo byť pre nich užitočné. Ľudia zabúdajú. A nech si to pri voľbách pripomenú, kto je za to priamo zodpovední. Plačeme, že za všetko môžu komunisti. To je plošná vina. Teraz všetko niekomu patrí a je za niečo zodpovedný. Tak nech sa to zverejní.
Ohrozená je tiež archeologická lokalita...O nálezoch informuje Archeologický ústav SAV - cevnad.sav.sk/…/AVANS_v_roku_…
Spoločnosť IKM, a.s. pristúpila k výstavbe IS pre individuálnu výstavbu rodinných domov nad uli- cou Moskovská, v mestskej časti Fončorda. Plocha novej vilovej štvrte, ku ktorej patrí sledovaná stavba,
(str. 101 - 102)
sa nachádza na severozápadnom okraji intravilánu Banskej Bystrice, 3,5 km juhozápadne od historické- ho jadra mesta. Priestor, na ktorý sa zamerali archeologické práce predstavovala plocha komunikácie, v rámci ktorej došlo aj k zemným prácam. Nová cesta sa dvíha od bytových domov západným sme- rom k polohe Vršky, ktorá tvorí východné svahy Suchého vrchu. Celková dĺžka sledovanej komunikácie predstavovala 300 m. Bezprostrednému okoliu záujmovej oblasti sa archeologické výskumy doposiaľ vy- hýbali. Avšak v roku 1990 boli nájdené v záhradkárskej osade pod Suchým vrchom, zhruba 150 m sever- ným smerom, dve rímske bronzové mince datované do 4. stor. n. l. Ide o follis Constantina I. (306/7 – 337), mincovňa Tarraco? a follis Constantia Galla (351 – 354), mincovňa Siscia (Mácelová 1992, 72). Očakávalo sa, že počas výskumu budú odkryté pamiatky z neskorej doby rímskej. Prekvapením bol objav malého síd- liska z neskorej doby kamennej pri západnom ukončení novo budovanej cesty, kde sa terén strmo skláňa k hornému toku Radvanského potoka. Archeologické situácie reprezentovali nevýrazná kultúrna vrstva a jeden žľabovitý zahĺbený objekt. Ten interpretujeme ako hliník. Z jeho výplne sa nám podarilo získať iba jeden praveký črep a niekoľko drobných uhlíkov. Niekoľko metrov východne od tohto objektu sa po- darilo na základe výraznejšieho výskytu keramiky identifikovať pravekú kultúrnu vrstvu. Tá pokrýva plochu 10 x 10 m a na základe nálezovej situácie, kedy sa v priestore výskytu keramiky objavuje veľké množstvo kameňov, by sme mohli uvažovať o deštrukcii objektu na podmurovke. Z kultúrnej vrstvy pochádza výrazná kolekcia keramiky a štiepaných nástrojov z limnosilicitu. V ruke robená keramika je vyhotove- ná z nekvalitného hlinito-piesčitého materiálu a je veľmi zle vypálená. Na základe plastických výčnelkov, ako aj celkového rázu keramiky (obr. 49: 11 – 19) môžeme materiál datovať do mladších stupňov lengyelskej kul- túry. Keramika je sprevádzaná vysokým množstvom silicitovej industrie. V nej dominujú úštepy a od- pad. Finálnych čepieľok je iba niekoľko (obr. 49: 2 – 10). Získané bolo aj jedno jadro (obr. 49: 1) a niekoľko hľúz limnosilicitovej suroviny. Za významný nález považujeme dva zlomky medenej troskovitej hmoty.