Druhá zo série foto radovánok na skalách Súlovského hradu. Pár kilometrov pred dedinkou Súlov - Hradná nás zastavili policajti. Bolo okolo štvrtej nad ránom - tma ako v rohu a hustá hmla všade navôkol. Červeno biele svetlá divo blikali a v temnote jesennej noci dotvárali zaujímavú atmosféru. Spoza auta sa k nám blížila tmavá postava strážcu zákona. Otvorili sme teda okná a vysmiati oznámili, že veru nejdeme opití z hospody, ale až veľmi triezvi mierime nad oblaky. "Kam?" spýtal sa policajt a úkusom pozrel na kolegu ktorý práve dorazil z druhej strany. "Nad oblaky, tam niekde hore na skaly, " mykol som hlavou do tmy na miesta, kde mohli stáť, "keď budeme mať šťastie, vystúpime nad hmlu čo nás práve obklopuje a zažijeme nádherné ráno, teda, ak nás pustíte ďalej!" Kolegovci si ešte raz vymenili unavené pohľady, zaželali nám veľa zdaru a pustili ďalej. A veru, dobre spravili. To ráno sa totiž zapísalo do mojich spomienok ako jedno z najkrajších, aké som na horách zažil.
Táto diskusia je k fotke na turistickamapa.sk