Keď sa človek prechádza Ľubochnianskou dolinou, mohlo by sa zdať, že sa v okolitých kopcoch nenachádza žiadne rúbanisko vytvorené antropologickou činnosťou. Až pri výstupe na nejaký vyšší vrch poskytujúci ďaleké výhľady do širokého okolia Veľkej Fatry sa ukáže katastrofálna stratégia výrubov. Skoro každý kopec je „ohlodaný“ zhruba z jednej desatiny a to budí dojem, že je to „lepšie“ ako kompletne vyrúbať stromy z jedného kopca a ostatné sú ponechané nedotknuté. Takto si väčšina ľudí neuvedomí naliehavosť problému. Rovnaká situácia nanešťastie panuje aj na turčianskej strane Veľkej Fatry. Prečo musia byť Slováci takí zaostalí a ničiť si takúto nádheru?
Táto diskusia je k fotke na turistickamapa.sk