Pri zostupe z Kruhliaku bolo počasie neisté, s Poľska sa valili čierne mraky a výrazne sa rozfúkalo. Mal som pocit že dažďu sa nevyhnem a tak som sa ponáhľal do útulne v Ruskom sedle. Cestou k nej som narazil ešte na malú, ale o to krajšiu lúku. Pohľad z nej na rozsiahle údolie Cirochy s lúkami v okolí bývalej obce Ruské obkolesené lesnatými hrebeňmi ma úplne očaril. Na horizonte Vihorlat a v dosahu očí žiadna civilizácia, len rozľahlé zdanlivo nekonečné divoké hory. To je ten hlavný pocit, ktorý som si z tohto kraja odniesol.
Táto diskusia je k fotke na turistickamapa.sk