Komentár
Matobee k článku: Pešo zo Štúrova k Egejskému moru 1: Maďarsko Pavel na článok/články o tomto tvojom obrátenom „cyrilometodskom pochode“ som sa tešil. Maďarsko prekvapilo kedže ako vidieť viacerí o jeho horstvách veľa nevie …
+ 11 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Smutné Skorušinské vrchy a cíp Západných Tatier
Diskusná téma K článku: Smutné Skorušinské vrchy a cíp Západných Tatier
Túra vedie dvomi pohoriami v juhovýchodnej časti Oravy. Úvodná a záverečná časť nenáročným pohorím Skorušinské vrchy so strednými prevýšeniami. Centrálna časť túry ma zaviedla do Západných Tatier s náročným stúpaním a hlbokým zostupom do doliny.
Ten úsek medzi Osobitou a Lúčnou vyzerá super!
Tomáš snád to neni recesia. :-)
No hlásili o dosť lepšie, ale nevydalo. Malo to svoje čaro a tajomno. Určite sa sem raz vrátim v dobrom počasí. Krásna a zaujímavá príroda.
Cestička medzi Lúčnou a sedlom pod Osobitou je naozaj nádherná. Husté lesy, polianky s úžasnými výhľadmi na Roháče a strmý končiar Osobitej. Na vrchole Lúčnej bolo plno i na hraničnom hrebeni od Volovca a tu iba zopár ľudí.
Keď sme raz čakali v Zuberci na autobus, vypočul som si rozhovor, ako vzniklo pomenovanie Lúčna. Vraj tam kedysi chodievali vysťahovalci pred cestou za more a lúčili sa s rodným krajom.
Naša trasa pred 3 rokmi s bicyklami pokračovala ďalej Tichou dolinou a odtiaľ sme sa držali spevnenej cesty, ktorá vedie o niečo nižšie popod hrebeň. Na ceste boli 3 rozhľadne - prvá v Tichej doline, druhá bola nad cestou a bolo treba k nej ísť pešo a vrátiť sa späť ku ceste - a tretia rozhľadňa bola nad Oravicami. Na tejto trase to bolo vtedy ťažbou poznačené menej. Otázka je, ako to vyzerá teraz.
Vlado tak je ako vravíš. Na hraničnom hrebeni a poľskej strane bolo živo. Kým som oddychoval a prechádzal v blízkosti Bobroveckého sedla sa tadiaľ premlelo zo 30 ľudí a myslím, že väčsina išla z Rákoňa, Volovca.
Hrebeň od Lúčnej k Osobitej je nádherný úsek. Ešte sa tam niekedy určite vyberiem v krajšom počasí.
To je naozaj zaujímavé zistenie. Skôr by som čakal niečo v súvislosti s lúkami.
Janka keď som si pozeral trasu pred túrou, popozeral som aj nejaké fotky z Galérie, prípadne články z tejto oblasti a sa mi zdá, že na jednej fotke (asi Tvojej, ale nie som si istý) spred 3 - 5 rokov to vyzeralo pod Magurou ešte o dosť lepšie ako momentálne. :-(
Na rašelinisko Peciská vedie tiež časť náučného chodníka Antona Kocyana, je tu úplne nový drevený chodník (stav z tohto októbra). Nešmýka sa ani v daždi.
Soňa,
neboli tam výstražné tabuľky cca "vo výstavbe,vstup na vlastné riziko ?"
Myslim, ze neboli, asi by som tam nesla, keby to bolo vo vystavbe.
Soňa, ja som tam čosi také videl 23.X.
Peter niečo sa tam také dialo aj keď som tam bol ja začiatkom októbra. Tak som to len narýchlo pozrel a išiel ďalej.
Tak som si mozno nevsimla v tom dazdi.
Soňa no možno mali akurát pár dní voraz. :-)
Ale dík za vhodné foto doplnenie tejto časti trasy. Ja som toto rašelinisko nejak pozabudol odfotiť.
Fúha ty mi dávaš Maťo :-)
V týchto končinách som bol viackrát s kamarátmi v lete, jeseni, zime, ale všetko je to už asi 10 a viac rokov. Odvtedy som tam možno nebol. Spomienky mi aj povypadávali z hlavy :-)
Maguru si pamätám ako husto zalesnenú, (ten náučný chodník tam ešte neexistoval) prešli sme na lúky s drevenicami mapy.dennikn.sk/?x=19.81711… ale kvôli hmle sme nič nevideli. Juráňova je krásna, Bobroveckou sme šli na snežniciach, na hrebeni z Lúčnej pod Osobitú sme raz mali rovnaké počasie ako ty plus poprašok snehu. Aj svoju jedinú pokutu od Lesnej stráže som dostal v týchto končinách :o) Je toho kopec...
Už dlho sa sem chcem vrátiť, vďaka za pripomenutie.
Na jednej lúke pod Osobitou bolo v snehu asi 300 medvedích stôp ;-)
@ matobee, jedna otázočka :
prečo dávaš ku článkom "dvojičky" foto ( označené II.)? V tomto článku ovce. maghický západ Slnka. prúdiace hmly?
Celkovo foto sú dobré, kompozične a technicky kvalitné. Najmä ak beriem do úvahy, že je to fotené počas túry nár.3.