Pri tomto článku si zrejme každý turista spomenie na obdobnú príhodu i následné zúfalé hľadanie. V mojom prípade sa jednalo o kompaktný fotoaparát, ktorý som pred rokmi stratil v strmom a zarastenom teréne Veľkej Fatry. Šnúrka foťaku vyčnievajúca z vrecka sa zrejme zachytila o haluz a ten následne tichučko vykĺzol do hlbokého prašanu. V mojom prípade som presne vedel, kde som ho naposledy použil a iste to nebolo ďalej ako 100 m od aktuálnej polohy. Nespočetne krát som ten krátky usek prešiel hore dolu, avšak neúspešne. Čim viac som tam dupal a prehraboval sneh, tým menšia bola šanca na pozitívny výsledok. V mojom prípade som ho nenašiel dokonca ani pod sedadlom v aute, takže tam v tej ťažko prístupnej strmine leží zrejme dodnes.

Podivné príhody na tomto mieste pokračujú. Dnes som sa tu bol prejsť a potom som pokračoval ešte smerom na Krivin. Tradične som si sadol na okraj jednej lúky, kde si vždy rád posedim. Iba som sa tak obzeral po blízkom okolí, keď si ku mne zrazu prisadol vrtuľník :D. Nejaký chlapík zo Senca si tu rozhodol dať počas cesty raňajky. Vraj tu už takto pristál druhýkrát lebo sa mu tu páči. Teda už si ku mne na túre prisadol kadekto ale vrtuľník ešte nie :). Najviac ma dostalo keď vytiahol slaninku a bochník chleba. Stará dobrá klasika aj u človeka, ktorý zjavne nemá hlboko do vrecka :). Celkom fajn sme sa porozprávali a dostal som aj kontakt, keby som sa chcel niekedy odviesť na vrtuľníku. Toto sa fakt môže stať asi len mne :D.