Nadhera. Takto prazdne Tatry som este nezazil. Podobnu atmosferu sem-tam zazivam iba v Alpach. Teda, ze sa mocem zasnezenym terenom a viem, ze par kilometrov lubovolnym smerom nie je ziaden clovek.


Už som o tejto túre čo-to počul, ale prečítať si o tom takto komplexne bol ešte väčší zážitok.
Spontánne akcie bývajú naozaj často úžasné, zažil som to pár krát. Napr. raz som bol neplánovane na Tupej nad Ostrvou a tiež som zažil podobnú inverziu v Mengusovskej ale bez snehu.
Ten text je krásny, poézia! Tá samota v Tatrách je niečo čo ja nepoznám až takto intenzívne. Ozaj veľmi krásny článok!!!
Akurát 2 preklepy: v úvode má byť: Keď som v Tatrách a vo fotkách: Huncovský štít ;-)
A tie fotky teda, waaaw. Nechápem ako je možné že štíty boli tak obalené snehom, to som ešte nikdy nevidel, také niečo nieje možné.
Ty proste do Tatier patríš...


Hmm, tomu sa povie zážitková turistika :)
Príjemne sa to čítalo a ešte lepšie sa pozeralo na fotky. Super, vďaka!


Poetické čitanie, krásna atmosféra a skvelé fotky. Úplne rozumiem čakaniu na skrat, aby nebolo treba ísť dolu do civilizácie. Aj týmto sa potvrdzuje pravidlo, že najlepšie akcie sú tie neplánované, spontánne... :-).


pekne napisane.
neskoro vecerna prechadzka na Hrebienok musela stat za to :)


Miška krásne, poetické a napínavé.Dostal som chuť na Tatry pri tvojich "osamotených, tatranských" opisoch.
Niekedy sa veru tažko ponáhľa. Poznám tie chvíle.
Krásne fotky štítov a stien v bielom závoji. Osobitne sa mi páči aj Slavkovský štít v pyžame. :-)


Poeticke citanie.
A aj kamzik pekne zapozoval.
Pacia sa mi taketo tury, ked nie uplne naplanovane a vdaka nejakej zlomovej situacii sa to uplne zmeni a len sa pocita, ze sa sa to nejako vyvrbi.

