Komentár
K článku: Kolkáreň Drienčany
nová témaK článku: Kolkáreň Drienčany
nová témaMatobee k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou Gusto díky za upresnenie. :-)
+ 7 ďalších príspevkovPeter61: Turistické značkované trasy Samkoh : upresňujem: všetky jednosmerné rokliny v Sl.raji majú jednosmernosť vyznačenú na mape VKÚ, mapy cz a pod., ale nie je na Shocarte, čo je mapový pod …
+ 1918 ďalších príspevkovPaliT k článku: O útulniach a ich obnove s Paľom Timkom Aktualizujeme zoznam darcov, veľmi pekne ďakujeme! 25,- Jitka Brzáková 100,- Vladislav Stanko 1700,- Nadácia Ekopolis 8,- Katka Filipka 75,- Peter Kmeťo (spolu …
+ 181 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Kto nás môže v prírode kontrolovať muž v sprievode psa, ktorý sa nachádzal mimo značeného turistického chodníka a to v období trvania sezónnej uzávery. tanap.sk/porusenie-pravidiel-…
+ 41 ďalších príspevkovK článku: Jaskyne Kremenie a Brložná diera, rozhľadne, Ondrašovské skaly a cyklovýlet Turcom
nová témaJana T. k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Krásne, zaujímavé miesta! Práve sme sa odtiaľ vrátili. :)
+ 5 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nič je pre prírodu všetko (odomknutô) .... V Tatrách urobili protest po tom, ako už dvaja manažéri odmietli Tarabovo prepúšťanie dennikn.sk/…/?cst=111e714abb4…
+ 62 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Pekne. Presiel som to uz cele, iba ta neznacena strecha na Cebrat od Z mi chyba. Obehal som co-to aj mimo chodnikov, kedze je tu vela paradnych bral.
+ 9 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Bivak na Sklenárovej lúke Pred mnohymi rokmi som spal na Sk-Pl hranici a v noci sa cosi motalo nedaleko stanu. Tiez to slusne funelo, ale v tych dobach nebolo este o medvedoch ani chyru …
+ 2 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ta dubina je ozaj paradna.
+ 3 ďalšie príspevkyV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov Áno, jufema stojí a je vo výbornom stave.
+ 2 ďalšie príspevkyTomka k článku: Hláska na Kramárskom vrchu Anička, Heňo, Soňa, Martin, ďakujem za pristavenie.
+ 9 ďalších príspevkovAde.e k článku: Krížom cez Slovenské rudohorie (Kokava nad Rimavicou – Kopráš) Cize je na modrej TZT, hej? OK, dik. Ked som tade siel pred rokmi, tak to tam este nebolo.
+ 9 ďalších príspevkovMuska k článku: Salaš Obrubovanec Ten prameň sme si všimli keď sme šli okolo na bajkoch, chystáme sa ho ísť porobiť.. Vody je tam bolo dosť, len donesieme novú dlhšiu rúrku, aby sa dalo vyriešiť …
+ 162 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Tri Vody Prechádzal som okolo 1.5.2024, oddychoval a skrýval som sa tu pred silným slnkom. Prístrešok je pekný, na spanie len v núdzi, ale pred dažďom by mal ochrániť do …
nová témaDexter K k článku: Poľovnícka chata Vartáš Stav k 7.5. 2024 Terasa je stále na tom zle, treba opatrne cez ňu. Všetky okná sa dajú zavrieť. Aj okenice dať. Dve izby ideálne na spanie aj int. dvere sa dajú …
+ 10 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy niečo aj o školských taškách closer.sme.sk/…/logo-polarnej…
+ 20 ďalších príspevkovAde.e k článku: Ján Budaj o tom, či je medveďov priveľa a o výjazdoch na horské chaty Zaujimava informacia ohladom toho medveda z Talov a najma, ak to bol on, co nahanal tu Bielorusku.
+ 118 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Tatranský ľadový dóm na Hrebienku Lučše pozdno kak nikogda
+ 128 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (10) – Brezová, cez Oselný vrch
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (10) – Brezová, cez Oselný vrch
Keď sme pred niekoľkými rokmi išli na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly, prechádzali sme cez Brezovú. Krásne široké lúky, staré ovocné sady a na krížnych cestách osamelý kríž. Značka viedla aj okolo nejakého zboreniska, ale takých je po Slovensku veľa. Neskôr som zistila, že tu kedysi žili ľudia v osade zvanej Brezová (Birkenhain). Pri písaní článkov o zaniknutých dedinách som si na ňu spomenula a bolo len otázkou času, kedy sa tam opäť vrátim.
Šiel som túto trasu zelenej značky minulú farebnú jeseň od priehrady v Uherciach a bola to krása. Samozrejme Oselný vrch je topka, tam sa verím že ešte vrátim.
Pamätám si že aj na tabuľkách v teréne bol s tými názvami Dobrotínske / Dobrolínske trochu mišung.
Neznáma oblasť, ale ozaj zaujímavá!
do Jedl.Kostolian sa mi nepodarilo dostať tak som krásny deň zachraňoval aspoň Oselným
Keď som bol v týchto miestach pred mnohými rokmi s miestnymi turistami, dostal som také poučenie, že sú to Dobrolínske skaly, nakoľko majú dobré línie. Čo viedlo ústav k názvu Dobrotínske pravdaže neviem, no zaujímalo by ma, či je niekto oprávnený žiadať o vykonanie zmeny v zozname. Napríklad na základe starých máp, či iných zápisov, doložením súladu s pravidlami jazyka a pod.
Fúúha!
Takúto diskusiu som nečakala.
Myslím, že Hiking to nevyrieši, možno skôr by sme sa mali obrátiť na niekoho v Jazykovednom ústave SAV.
Zatiaľ čo môžeme urobiť je, že budeme v článkoch v zátvorkách uvádzať aj miestne názvy. Problémom je, že mnohé miestne názvy ani nepoznáme.
Preto budem rada, keď niekto pozná miestne názvy v našich článkoch, nech ich napíše do diskusie. Tomu by som sa naozaj veľmi potešila.
Kludne Pali napis komentar, urcite tam bude zaujimava diskusia. Inak robievame napriklad to, ze ked sa pouzivaju dva nazvy, davame druhy do zatvorky, vid moj dnesny vodopad.
-ahá, toten Zbojničak ?
mapy.dennikn.sk/?x=21.34571…
Keby som o Kršlenici písal ja, uviedol by som všetky názvy, na ktoré by som narazil, vrátane troch vojenských prieskumov z čias Rakúska-Uhorska a primárne by som sa držal miestneho názvoslovia, ak by mi bolo známe.
Moje "ostré slová" sú len vzdialeným odrazom emócie viacerých ľudí z regiónov, s ktorými som mal česť sa o takých veciach rozprávať. V podstate ide o externé vnucovanie identity a vyvoláva to vo mne zlé pocity. Celý život som používal názov Kyjev, ale od istého času používam Kyiv, lebo to považujem za prejav rešpektu a prišlo to s poznaním. Nechcem tu začínať flame ani off topic, keďže primárne ide o diskusiu k túre, ale nebolo by zlé, keby sa redakcia nad mojimi argumentami trochu zamyslela. Možno by som mal konečne napísať k téme článok, kde by sa to dalo do hĺbky prediskutovať.
PaliT, ber to kludne ako nas uzus. Dohodli sme sa v redakcii, ze budeme respektovat standardizovane nazvoslovie. Nechapem, preco to prepalujes takymi ostrymi slovami, ked sme ti to uz x krat vysvetlili.
My jednoducho nepustime von clanok, ktory by mal gramaticke chyby, vylozene zlu stylistiku, bol pisany narecim (ak nejde o pribeh) alebo obsahoval geograficke nazvy v rozpore so standardizovanym nazvoslovim, ktore citatel najde na mapach. Stoji nas to vela prace ale berieme to ako nas standard, na ktory su ludia zvyknuti.
Samozrejme, je dobre, aby autor informoval aj o tom, ze miestny nazov, ak je to z nejakeho dovodu dolezite.
Ako som ti uz pisal pri inej prilezitosti, podla tvojej logiky by nemala existovat vobec Krslenica, lebo ludia z Plaveckeho Mikulasa poznaju "odjakziva" Vysoke, v zmysle Vyske skaly.
Osobitnym problemom su kopce, ktore sa volaju v jednom regione tak a v inom onak, lebo ich vidiet z oboch.
Here we go again...
Tie domáce názvy sa dajú považovať za niečo ako národný poklad. Už dávnejšie pozorujem, ako sa na mnohých miestach cíti domáce obyvateľstvo tou centralizáciou názvoslovia dotknuté a vyvoláva to zbytočne zlú krv.
Ten pokus o zglajchašaltovanie zemepisných názvov nejakou komisiou, ktorá si nárokuje na jedinú pravdu, mi pripadá ako fatálny omyl a pokus o ochudobnenie jazyka aj národnej kultúry.
Podľa rovnakej logiky by sme mali všetky slovenské kroje povinne upraviť do nejakej jednotnej a záväznej podoby a regióny by stratili právo do toho hovoriť.
Ešte chápem, keď existuje nejaké záväzné usmernenie pre štátne médiá, ale mne pripadá nepatričné, že takéto slobodomyseľné médium ako Hiking sa takémuto diktátu podriaďuje, či dokonca ho považuje za prejav nejakého vyššieho novinárskeho štandardu.
Mne raz domáci doslova vynadali, keď som niekde napísal Dobrotínske skaly :D. Takže pozor nato.
Oselny vrch je u mna najkrajsia Tribecska kremencova horka. No ked som tam bol minule, zaujal ma hrebienok medzi Oselnym vrchom a Dobrotinskymi skalami. Vypadal slubne. Raz si ho prejdem.
Co sa tyka nazvov, pride mi komicke, aki sme extremne puntickarski. To by bol taky problem, keby mohlo mat miesto dve rovnocenne mena? Beztak sa obidve budu pouzivat.
Aj zajtra sa ide na DOBROLÍN.
Pekný článok z vydarenej turistiky. Vďaka, Danka. :)
Michal viem, že podľa zákona sa musia používať štandarizované názvy. Domorodci to však chápu ako krivdu na nich a ich rodnej krajine. Handlovčania nepoznajú Grič, ale poznajú Kric, Detvania nepoznajú Bystré, ale poznajú Bystrô a pod. Samozrejme mladá generácia už vyrastá s novými názvami a myslím, že tým sa ochudobňuje aj pestrosť jazyka.
Názov Dobrolín/Dbrotín je poriadne zamotaný. Do roku 1960 na starých mapách je uvádzaný Dobrolín. Štandardizovaný názov je podľa rozhodnutia č.P - 108/1978 Dobrotín. Zvykom však je uvádzať aj starý názov, čo tu nebolo (to vnuklo myšlienku o preklepe). Do tej doby bol používaný názov Dobrolín a miestni, keďže mapy nečítajú, mu tak stále hovoria.
Vedecké práce, ktoré predchádzali vyhláseniu rezervácie, používali starý názov a tak hoci rezervácia bola vyhlásená až v roku 1980 nesie názov Dobrolínske skaly. Aj súčasní prírodovedci a enviromentalisti, ktorý využívajú staré vedecké štúdie, používajú starý názov.
Ale aj jednotlivé mapy v tom majú hokej.
Mapa SHOCart štandarizovane, cyklomapa - vrch Dobrolín, česká mapa - vrch Dobrolín, PR Dobrotínske skaly.
Danka, nejde o preklep v mapách. Štandardizovaný názov v databáze ÚGKK sú povinní dodržiavať všetci vydavatelia.