Komentár
Daulagiri k článku: Poľovnícka chata Lešník Tiež som tadiaľto prechádzal v decembri, ale pred 16-timi rokmi :-) Chatku si matne pamätám, ale v hlave mi utkvelo hlavne veľa snehu a v tom čase ešte pekné hu …
+ 1 ďalší príspevokDaulagiri k článku: Poľovnícka chata Lešník Tiež som tadiaľto prechádzal v decembri, ale pred 16-timi rokmi :-) Chatku si matne pamätám, ale v hlave mi utkvelo hlavne veľa snehu a v tom čase ešte pekné hu …
+ 1 ďalší príspevokK článku: Pastierske lúky v Belujskej doline
nová témaGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou neodpovedal si, že prečo by si z neho nepil
+ 10 ďalších príspevkovPeter61: Ako zbrzdiť pád na zľadovatelom svahu? zimná uzávera ešte neskončila, sezóna letných pádov začala. Heliport V.Hágy pokosený : hzs.sk/uraz-turistky-na-tatra…
+ 151 ďalších príspevkovFunTTomas k článku: Kto postavil lavínový pamätník českým lyžiarom pod Ďumbierom? Potvrdzujem konanie brigády. Ak sa chce niekto pridať, tak podrobnosti sú na kremnicka.hiking.sk/…/#more-1…
+ 14 ďalších príspevkovMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Martin díky za radu ale to čo píšeš považujem za samozrejmosť. Strechy si všímam a vždy ma to poteší, keď je šindlová. Ale považujem aj domce v Jelitove za drev …
+ 25 ďalších príspevkovLukas k článku: Chatka pod Strážovom Chatka je kompletne zrekonštruovaná, ostala asi iba nosná konštrukcia (podľa hrčí na fotke som identifikoval pôvodnú krokvu :D). Dvere sú zamknuté, da sa ale do …
+ 12 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Prekliate pivo Jasné cocktu poznám a mám aj nejakú doma momentálne :). Podobná našej kofole, akurát má viac bylinkovú chuť. Mám rád aj Solu a Schwepper, ktoré predávajú v Slov …
+ 27 ďalších príspevkovAdushka k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Hehe, dobrý vtip, snáď už v dnešnej dobe neplatí :) Inak presne aj na letisku v Tirane som dostala auto na mini dvorčeku, kde sa dve autá ledva vyhli.. nuž, mus …
+ 7 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Tie obrazky hor su paradne. Tento rok som planoval navstevu viacerych krajin na Balkane, ale nakoniec sa (tak ako uplynule roky) pozriem asi iba do Macedonska.
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný výstup na Žľab a útulňu Zemlianku z Drietomy Celkom pekna prechadzka
+ 2 ďalšie príspevkyPatriot: Nová turistická útulňa Pribudla nová turistická útuľna pri Sklenom. youtube.com/watch?v=1Xo-eAZw8…
+ 120 ďalších príspevkovK článku: Skalné vyhliadky Čiernej hory, tatranská Svinica, hrebeň Brankova a Bobrí hrad
nová témaPeter61: Najlahsie horolezecke trasy v Tatrach HOROLEZECTVO NIŽŠEJ OBTIAŽNOSTI VO VYSOKÝCH TATRÁCH V PRAXI shsjames.org/horolezectvo-niz…
+ 18 ďalších príspevkovSona k článku: Za jarnými kvetmi na Devínsku Kobylu s deťmi Ja sem chodím celoročne, ale áno, na jar je asi najkrajšia. Najbližšie sa chystám pozorovať včeláriky.
+ 1 ďalší príspevokMatobee k článku: Juhovýchodnou časťou Levočských vrchov v marci Opravujem sa. Spomenul som si, že tam niečo ako spomínaš, dosť veľké bolo. :-)
+ 12 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Jesenno-zimný Slavkovský štít @Martin knor : vtedy ešte tuším bola zjazdovka funkčná.
+ 5 ďalších príspevkovK článku: Výstup na vrchol Smrk zo Samčanky
nová témaAnouschka k článku: Cez Myrafälle k tiesňave Steinwandklamm Perfektne popísaná turistická trasa - ďakujem, chystám sa presne takto ju absolvovať
+ 8 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Okolím Krupiny 2: Tesárska roklina, Rykynčice, Dudince a vychádzka cez Vartovku Pekné výlety. H. Tesáre - Dudince sa mi páči najviac. Tesárska dolina stojí za to. Dudince sú moderné kúpele ( pri troške negatívneho myslenia by šlo povedať "p …
nová téma
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (10) – Brezová, cez Oselný vrch
Diskusná téma K článku: Zaniknuté dediny (10) – Brezová, cez Oselný vrch
Keď sme pred niekoľkými rokmi išli na Dobrolínske (Dobrotínske) skaly, prechádzali sme cez Brezovú. Krásne široké lúky, staré ovocné sady a na krížnych cestách osamelý kríž. Značka viedla aj okolo nejakého zboreniska, ale takých je po Slovensku veľa. Neskôr som zistila, že tu kedysi žili ľudia v osade zvanej Brezová (Birkenhain). Pri písaní článkov o zaniknutých dedinách som si na ňu spomenula a bolo len otázkou času, kedy sa tam opäť vrátim.
Šiel som túto trasu zelenej značky minulú farebnú jeseň od priehrady v Uherciach a bola to krása. Samozrejme Oselný vrch je topka, tam sa verím že ešte vrátim.
Pamätám si že aj na tabuľkách v teréne bol s tými názvami Dobrotínske / Dobrolínske trochu mišung.
Neznáma oblasť, ale ozaj zaujímavá!
do Jedl.Kostolian sa mi nepodarilo dostať tak som krásny deň zachraňoval aspoň Oselným
Keď som bol v týchto miestach pred mnohými rokmi s miestnymi turistami, dostal som také poučenie, že sú to Dobrolínske skaly, nakoľko majú dobré línie. Čo viedlo ústav k názvu Dobrotínske pravdaže neviem, no zaujímalo by ma, či je niekto oprávnený žiadať o vykonanie zmeny v zozname. Napríklad na základe starých máp, či iných zápisov, doložením súladu s pravidlami jazyka a pod.
Fúúha!
Takúto diskusiu som nečakala.
Myslím, že Hiking to nevyrieši, možno skôr by sme sa mali obrátiť na niekoho v Jazykovednom ústave SAV.
Zatiaľ čo môžeme urobiť je, že budeme v článkoch v zátvorkách uvádzať aj miestne názvy. Problémom je, že mnohé miestne názvy ani nepoznáme.
Preto budem rada, keď niekto pozná miestne názvy v našich článkoch, nech ich napíše do diskusie. Tomu by som sa naozaj veľmi potešila.
Kludne Pali napis komentar, urcite tam bude zaujimava diskusia. Inak robievame napriklad to, ze ked sa pouzivaju dva nazvy, davame druhy do zatvorky, vid moj dnesny vodopad.
-ahá, toten Zbojničak ?
mapy.dennikn.sk/?x=21.34571…
Keby som o Kršlenici písal ja, uviedol by som všetky názvy, na ktoré by som narazil, vrátane troch vojenských prieskumov z čias Rakúska-Uhorska a primárne by som sa držal miestneho názvoslovia, ak by mi bolo známe.
Moje "ostré slová" sú len vzdialeným odrazom emócie viacerých ľudí z regiónov, s ktorými som mal česť sa o takých veciach rozprávať. V podstate ide o externé vnucovanie identity a vyvoláva to vo mne zlé pocity. Celý život som používal názov Kyjev, ale od istého času používam Kyiv, lebo to považujem za prejav rešpektu a prišlo to s poznaním. Nechcem tu začínať flame ani off topic, keďže primárne ide o diskusiu k túre, ale nebolo by zlé, keby sa redakcia nad mojimi argumentami trochu zamyslela. Možno by som mal konečne napísať k téme článok, kde by sa to dalo do hĺbky prediskutovať.
PaliT, ber to kludne ako nas uzus. Dohodli sme sa v redakcii, ze budeme respektovat standardizovane nazvoslovie. Nechapem, preco to prepalujes takymi ostrymi slovami, ked sme ti to uz x krat vysvetlili.
My jednoducho nepustime von clanok, ktory by mal gramaticke chyby, vylozene zlu stylistiku, bol pisany narecim (ak nejde o pribeh) alebo obsahoval geograficke nazvy v rozpore so standardizovanym nazvoslovim, ktore citatel najde na mapach. Stoji nas to vela prace ale berieme to ako nas standard, na ktory su ludia zvyknuti.
Samozrejme, je dobre, aby autor informoval aj o tom, ze miestny nazov, ak je to z nejakeho dovodu dolezite.
Ako som ti uz pisal pri inej prilezitosti, podla tvojej logiky by nemala existovat vobec Krslenica, lebo ludia z Plaveckeho Mikulasa poznaju "odjakziva" Vysoke, v zmysle Vyske skaly.
Osobitnym problemom su kopce, ktore sa volaju v jednom regione tak a v inom onak, lebo ich vidiet z oboch.
Here we go again...
Tie domáce názvy sa dajú považovať za niečo ako národný poklad. Už dávnejšie pozorujem, ako sa na mnohých miestach cíti domáce obyvateľstvo tou centralizáciou názvoslovia dotknuté a vyvoláva to zbytočne zlú krv.
Ten pokus o zglajchašaltovanie zemepisných názvov nejakou komisiou, ktorá si nárokuje na jedinú pravdu, mi pripadá ako fatálny omyl a pokus o ochudobnenie jazyka aj národnej kultúry.
Podľa rovnakej logiky by sme mali všetky slovenské kroje povinne upraviť do nejakej jednotnej a záväznej podoby a regióny by stratili právo do toho hovoriť.
Ešte chápem, keď existuje nejaké záväzné usmernenie pre štátne médiá, ale mne pripadá nepatričné, že takéto slobodomyseľné médium ako Hiking sa takémuto diktátu podriaďuje, či dokonca ho považuje za prejav nejakého vyššieho novinárskeho štandardu.
Mne raz domáci doslova vynadali, keď som niekde napísal Dobrotínske skaly :D. Takže pozor nato.
Oselny vrch je u mna najkrajsia Tribecska kremencova horka. No ked som tam bol minule, zaujal ma hrebienok medzi Oselnym vrchom a Dobrotinskymi skalami. Vypadal slubne. Raz si ho prejdem.
Co sa tyka nazvov, pride mi komicke, aki sme extremne puntickarski. To by bol taky problem, keby mohlo mat miesto dve rovnocenne mena? Beztak sa obidve budu pouzivat.
Aj zajtra sa ide na DOBROLÍN.
Pekný článok z vydarenej turistiky. Vďaka, Danka. :)
Michal viem, že podľa zákona sa musia používať štandarizované názvy. Domorodci to však chápu ako krivdu na nich a ich rodnej krajine. Handlovčania nepoznajú Grič, ale poznajú Kric, Detvania nepoznajú Bystré, ale poznajú Bystrô a pod. Samozrejme mladá generácia už vyrastá s novými názvami a myslím, že tým sa ochudobňuje aj pestrosť jazyka.
Názov Dobrolín/Dbrotín je poriadne zamotaný. Do roku 1960 na starých mapách je uvádzaný Dobrolín. Štandardizovaný názov je podľa rozhodnutia č.P - 108/1978 Dobrotín. Zvykom však je uvádzať aj starý názov, čo tu nebolo (to vnuklo myšlienku o preklepe). Do tej doby bol používaný názov Dobrolín a miestni, keďže mapy nečítajú, mu tak stále hovoria.
Vedecké práce, ktoré predchádzali vyhláseniu rezervácie, používali starý názov a tak hoci rezervácia bola vyhlásená až v roku 1980 nesie názov Dobrolínske skaly. Aj súčasní prírodovedci a enviromentalisti, ktorý využívajú staré vedecké štúdie, používajú starý názov.
Ale aj jednotlivé mapy v tom majú hokej.
Mapa SHOCart štandarizovane, cyklomapa - vrch Dobrolín, česká mapa - vrch Dobrolín, PR Dobrotínske skaly.
Danka, nejde o preklep v mapách. Štandardizovaný názov v databáze ÚGKK sú povinní dodržiavať všetci vydavatelia.