Po strmom a náročnom stúpaní z Hiadeľského sedla som sa dostal na príjemný hrebeň Kozieho chrbáta. Užil som si chvíle oddychu na vrchole a zároveň som trochu upravil plán. Pôvodne som totiž večer hodlal stráviť na Kečke, ale čas bežal akosi rýchlejšie a západ slnka ma zachytil pri zostupe do sedla. Nebola to však tragédia, lebo výhľad na ploché krivky Starohorských vrchov a Veľkej Fatry vzadu vo večernom svetle bol vskutku úchvatný. Všetko doplnilo už len ticho, samota a znesiteľný mráz.
Táto diskusia je k fotke na turistickamapa.sk