super clanok Maros, krasne fotky. ta nezvestna kvetinka je na fotke cislo 22?
skryvala sa pred tebou ako kandidat PP pred televiznou debatou :-)

prajem ti stale vela entuziazmu do dalsieho studia a hlavne do bojov s organmi.

Dobre. Ja som si vlani ulomil palicku z bambusu (aj take uz u nas rastie) a tiez nedam na nu dopustit. Je pomerne pevna a velmi lahka, ale v zime s nou nechodim. Teraz caka v garazi na leto.

Kosodrevinu poznam iba pevnu a vysoku, s jej poddajnou sesternicou som sa este nestretol. Ale neprekaza mi chodit po nej. Problem je iba udrzat smer. Tie konare totiz rastu casto smerom dolu po spadnici, takze ked chcem svah traverzovat, je to narocne. Hojdam sa rad, aj ked po 1,5 hodine stupania po konaroch (nebolo to vo VT) sa mi uz pred ocami hojdalo vsetko a musel som viac stat ako ist.

K VT, tymi blokoviskami je problem prejst, nieto tam este cosi mapovat. Cloveku uplne staci zist par metrov z chodnika iduceho na Brncalku (napriklad ked si potrebuje odskocit) a ma dost. Vacsinu tych pralesov momentalne dost nici lykozrut. Na druhej strane, lesy s jarabinou sa mi pacia viac. Najma na jesen su nadherne.

Takéto články môžem, obohacujúce, vtipné a celkovo veľmi interesantné. Ktovie či sa sem niekedy dostanem, ale aspoň takto virtuálne som sa do týchto lesov pozrel. To prirovnanie s rozdielnosťou Hranola a príčetného politika si budem dlho pamätať :o) Ale textových perál tam je viac...

Tie zážitky s mapovania sú fakt zaujímavé a palička je ozaj zázračná.
Dalo by sa toho vypichnúť viac, ale stačí takto. Vďaka!

Nádherné fotky, parádny popis. Teoretická možnosť nájsť pobytové znaky mamuta srstnatého na limbe- úžasný pocit. A príbeh paličky botaničky? To je už zo seriálu Akty X alebo po klenovsky Daš Neskutošnô:-)

Palička by mala raz skončiť vo vytríne SMOPAJi :)Alebo pri voskovej figuríne ;)

Marián skvelé, poučné a napínavé čítanie o určite parádnych lokalitách, ktoré nenavštívi takmer nik. Aj keď plechovka od poľského piva určite poriadne prekvapila a mňa poriadne zabavila. Tiež ma občas nejaký odpad dosť prekvapí, tam kde by som to veru nečakal. :-)

Tá palička je veru zázračná. A rovnako úctihodná je aj Jjanova 45 ročná šatka. :-O

...už tradične parádne čítanie!

Podobný vzťah, ako má Maroš k paličke, mám ja k červenej šatke. Do spoločnej domácnosti ju doniesla pred mnohými rokmi moja manželka, už vtedy mala údajne nejakých 20 rokov (šatka, nie manželka). Červená bavlnená šatka s bielymi bodkami, podobnú mal Ferda Mravenec. Už má vyše 45 rokov.
Stratil som ju a zatiaľ našiel päťkrát. Dvakrát som to zbadal hneď a vrátil som sa ne miesto straty bez problémov.
Raz som ju stratil na bicyklovačke pri Nagymaros... zistil som to až po 19 kilometroch, že som ju nechal pri Dunaji, kde som si na chvíľu odpočinul. Chvíľku som váhal, ale iba chvíľku. Áno, pridala mi k cyklotúre 38 kilometrov, našťastie po rovine.
Drsnejše to bolo asi niekedy v 2010 v Poloninách. Až na Kremenci som si všimol, že ju nemám, pričom dole v Stužici som si ňou ešte utieral pot. Poznáte ten stupák zo Stužice na Kremenec... zbehol som si ho v horúčave asi do polovice, kde som ju našiel vypadnutú na zemi. A potom v tej horúčave naspäť na Kremenec.
Ale najspektalulárnejšie to bolo na Ohništi. Boli sme tam s autorom tohto článku Marošom pozerať nejaké divočinky a nechal som ju zavesenú v kolibe na Ohništi. Veľmi, veľmi ma to mrzelo, tá šatka je naozaj rodinnou históriou... Ale skrátka tá koliba je príliš mimo mojich trás a nenašiel som príležitosť sa pre ňu vrátiť. Ale napokon aj tu bol (po dvoch mesiacoch!) happyend a to vďaka Hikingu! Pozri priložený screenshot: