Leto vrcholilo a na Chate pod Suchým sa menili hostia ako na jarmoku. Sila Dederónov z Vrátnej sa každodenne vytiahla vlekom do Snilovského sedla a potom hrebeňom prešla až na našu chatu, tam si dala aspoň pár borovičiek, niekoľko pív a niečo od hladu. Peronál chaty makal ako divý. Varili sme (naozaj) domáce klobásy, smažili hemendex, zohrievali kapustnicu, guláš a bolo nám dobre. Veď všetci sme vedeli, že na svoj plat si musíme zarobiť a občasné poldeci horcovej od spriateleného turistu alebo od naturalizovaného Dedederóna nám dvíhalo náladu. Obrat tovaru bol obrovský a preto chatár takmer každý deň chodil s gazom dolu do Varína a hore vozil debny s pivom, čerstvý chlieb, vajcia, slaninu a mäso, a všetko, čo prevádzka vyžadovala.