Vopred sa ospravedlňujem za mierne off-topic otázku, ale zaujalo ma to s tým cypermetrínom...
Tá istá látka je totiž základom aj bežných sprejov (napr. Raid) proti škodlivému hmyzu prebývajúcemu v budovách (šváby, mravce a pod.), ktoré ja denne používam, aby som vydržal ako-tak prežiť v istom nemenovanom ubytovacom zariadení v Mlynskej Doline v BA... tie vedľajšie účinky, opisované nižšie, ma celkom dosť vystrašili... ale zaujímalo by ma, akú má človek inú možnosť? Napr. Biolit obsahuje namiesto cypermethrinu, deltametrin a tetrametrin, ktoré sú možno menej škodlivé, ale aj menej účinné (zistené dlhodobým pozorovaním)...

Inak v info čo som našiel na Wikipedii sa píše, že cypermetrín sa v pôde a na rastlinách rýchlo rozkladá, na rozdiel od vnútorných priestorov, viď: en.wikipedia.org/…/Cypermethr… . Zaujímavé info sú aj tuto: npic.orst.edu/…/cypermethrin.… . Akurát človek sa nikde nedozvie, čo iné než toto má šancu použiť :-( Ani vo vonkajšom prostredí, ani vnútri. "Symbióza" so švábmi je, samozrejme, vylúčená.

V prvom rade pochvala Soni za skvely rozhovor, super. V druhom rade mam z niektorych reakcii pocit, akoby tak nejak unikala myslienka pana Jasika, ktoru prezentoval v tomto odstavci:
Rozhodne treba minimálne na území NP a ich ochranných pásiem spojiť lesníkov a ochranárov. Tí majú k sebe blízko a myslím, že dnes vyhovuje niekomu tretiemu, že sa do seba pustili s takou vervou. Vyhovuje to drevospracujúcemu priemyslu, ktorý je momentálne v boome, a „veľkým hráčom“ v cestovnom ruchu.
Priatelia z oboch "nepriatelskych" taborov, nemyslite, ze prave v tomto duchu treba konat a mysliet? Ze tam, kde sa budu dvaja bit, nikdy sa ta spravna cesta nenajde? A niekedy je ta bitka viac-menej len z principu? Nie je podla mna spravne navzajom si vyhadzovat na oci chyby, ale skor hladat do buducnosti obojstranny kompromis. Ja viem, zew tieto vety vyzneju jak hovadske klise, ale co ine by ste chceli robit? Pomaly mi to pripada, ze sa medzi ochranarmi a lesnikmi vyhlasi ozbrojeny konflikt. Ja som lesnik, dost dlho som pracoval v praxi a prevadzke, ale musim povedat, ze s 90% nazormi pana Jasika suhlasim. A musim povedat, ze z jeho odpovedi citim nielen umierneneho ochranara, ale aj umierneneho lesnika, ktory je inteligencne dostatocne na vyske, aby videl, ze jednoducho ochranari a lesnici musia spolupracovat, diskutovat, hladat spolocne riesenia, inak tento problem nikdy nevyriesia.
A este by som dal do pozornosti jeden odstavec z rozhovoru:
Druhá vec, ktorá je dôležitá a všimol som si ju aj v iných NP, je, že pokiaľ niekde existujú jasné pravidlá a poriadok, dobrovoľnosť dodržiavania obmedzení je oveľa vyššie. To sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi a nemusia to byť len zákazy. Ak je chodník dobre nasmerovaný a kvalitný, 95% ľudí z neho nevybočí. Ak sprístupníme sprievodcovskými službami za prísne regulovaných podmienok oblasti a javy, ktoré ľudia chcú vidieť, nie je dôvod, aby tam chodili nelegálne. Ale musíme zabudnúť na ochranu prírody realizovanú cez paragrafy, vyhlášky, zákony, musí sa zmeniť systém.
S tym sa neda nez absolutne suhlasit. A este by som podotkol, nielen system, ale hlavne myslenie ludi, ci su to domaci z NP, majitelia pozemkov, ochranari, lesnici, byrokrati, vlada. Myslim si, ze vsetci ludia by mali byt hrdi na to, co tu doma mame, a ked budeme na to hrdi, tak si to budeme viac vazit a viac sa o to starat. A chranit to.

Vdaka za skvelý článok. S týmto sa dá jedine súhlasiť. V súčasnosnej situácí ja strácam motiváciu niečo v tomto smere podnikať (a doštudovať), no ak by Slovensko nastúpilo cestou vytýčenou v tomto rozhovore bola by ochrana prírody prístupnejšia verejnosti a hlavne by dostali priestor na realizáciu odborníci bez "vhodnej" politickej orientácie (tá samotná orientácia nie ja až taký problém ako následné politické ovplyvňovanie).
Dôležité je hlavne sa držať IUCN a nie si vymýšľať svoje vlastné kritéria a metódy ochrany, budovať centrá aby verejnosť pochopila, že ochranár nie je vyhúlený dredáč vo vyťahanom svetri, ktorý by všetko zakázal a zrušil a ludí zavrel do betónových miest aby nezošlapovali trávnik. (tým som sa samozrejme nechcel nikoho dotknúť, ale verejnosť nás takto chápe). A velmi dôležité je dotovať vedu a výskum v chránených územiach(a nielen tam) aby sme vôbec vedeli čo chránime, ved od toho sa to všeko vzniká. Ešte raz vdaka a teším sa na ďalší avizovaný článok.

To merhorn: Už jsem tvou myšlenku pochopil, i když tvrdit, že na Slovensku je chráněné vše a v Polsku ne, je docela blud - Polsko má 23 národních parků a 140 parku krajobrazowych (CHKO). Jinak je docela zarážející třeba fakt, že na polské straně existuje Babiogorski NP, kdežto na slovenské je to pouze CHKO (a to přitom tuto oblast chrání i UNESCO).

Honza ved to nie je taz tak dolezite :) Ale aby si ma teda pochopil, teda mozno ma ale zas ja teba nie :) V Kazdom pripade aby sme sa jeden druheho skusim napisat trosku inak to co som povodne.
Slovensko je krasne, aspon ja ho tak vnimam. A som len velmi rad, ze velka cast mojej krajiny ma tento charakter. Velka cast Slovenska ma krasne lesy, hory...
Myslel som to tak,ze u nas je vzhladom na rozlohu danej krajiny strasne vela toho naozaj co stoji za to, aj ked to nie je pod statutom NP, CHKO a pod. Cechy su taktiez nadherne, rovnako ako aj Polsko a pod., no uprimne pre mna je to nase Slovensko predsa len trosku ine. Preto sa obcas stretavam, ze nejaky znami ak ide napr do Polska, Madarska povie vyznamovo nieco na sposob,ze konecne,ze su doma, ze to tam bola len rovina, alebo bez lesov. CHapes ma snad. Preto verim tomu, ale neber ma,ze to davam za fakt, ze proste ludia v tychto okolitych krajinach si viac cenia ak maju aspon nieco z toho co je na Slovensku stale dost, Nehladiac na to cim je to sposobene. Snazil som sa to tak prostejsie napisat, ale nie preto,ze by som tym ta chcel urazit, len aby sme sa obaja porozumeli a nechceli priestor inym na serioznejsie prispevky ako nase porozumenai sa :)

To merhorn: Chápu tě, ovšem to, na co narážíš, nemá moc společného s ochranou přírody. Jinak stejně mohou argumentovat Poláci (mají moře, písečné duny, obrovské jezerní plošiny), Češi (velká pískovcová skalní města), Slováci (nádherná vápencová pohoří) i Maďaři (pusta). Každá z těch zemí má prostě něco, co v okolních zemích člověk bude hledat marně. A proto ti lidé ze sousedních zemí do každé z těchto zemí jezdí.

Honza, urcite mas pravdu, ale vacsina pohori Slovenska nie su vapencove pohoria :) Tatry, Fatry - asi najznamejsie, to su jadrove pohoria kde na niektorych miestach ako Cierny, Kamen, Rozsutce su zachovane prikrovove trosku, rovnako Skalna cast Fatry, Cele rudohorie je o inom ako o vapencoch v podstate, Babia hora - flys :) atd atd :)
Piesocne duny, pusta, jazerne plosiny su sice pekne. Ale to Slovensko je predsa len jedinecne :) A to nehovorim len ako obdivovatel nasej krajiny :) Uprimne ak si mam zvolit medzi dunami, pustou a nasimi horami, resp prirodou ako takou asi nebudem sam kto sa rozhodne ako ja :) Ved zjednodusene, co je Madarsko, co je Polsko? Rovina, nizuny v Madarsku naozaj hlavne kulturna krajina a z velkej casti aj v Polsku, a v podstatne vacsej miere aj Cechy. Preco tolko bratov Cechov chodi k nam a zavidi nam nase krasne, male Slovensko? Aj ked musim priznat, ze mne osobne velmi ucaroval kraj Severnej Moravy, resp Slezska v pohranici s Polskom, ale to nie je typ krajiny o akom sa bavime. Napokon mozme dat hlasovat, hehe :)
Myslim,ze to ma, resp. je to aspon myslienka na zamyslenie,ze to s ochranou prirody co docicnenia ma v zmysle ako som povedal :)

To merhorn: Jen takový detail, já nepsal, že slovenská pohoří jsou všechna vápencová, ale kde jsou výraznější skalní města, tak jsou to vápence (Rozsutec, Choč, Sivý vrch, Belanské Tatry, Súlov atd.). Navíc pokud bys sečetl plochu hor v Polsku a porovnal ji s plochou hor na Slovensku, tak tam ten rozdíl asi nijak extra výrazný nebude. Navíc u příhraničních pohoří jsou turisticky atraktivnější části mnohdy na polské straně (Bieszcady, Pieniny, Tatry). Z marketingového hlediska jsou určitě lépe "prodejné" ty duny (nejbližší podobně velké jsou až ve Španělsku), kdežto nalákat třeba Rakušany do Tater může být problém, když sami mají Alpy. A ta krajina na severní Moravě se ti líbí tolik proto, že je dost podobná krajině na Slovensku.

Honza, ako som uz pisal, nie obsolutna ale relativna hodnota rozlohy. To, ze aky cudzinci kde pridu s tym nema moc co docinenia kedze sa bavime o domorodcoch, bavime sa o tom ako to vnimaju ludia danej krajiny tvoriaci legislativu. Nejde absolutne o marketingove hladisko. Zahraniciarov som ti dal len na pochopenie toho o com hovorim :)
No nic, asi sa nase myslienky krizia niekde mimo nas :) Neviem ci ma vyznam pokracovat v tejto debate kedze uz sme si asi dostatok argumentov povedali a vediemu tu debatu trosku OT. :) Neber to zle, len vidim, ze sa asi nechapeme uplne, co je v podstate normalne, aspon sme podebatili. Kto si to precita si tak ci tak vytvori vlastny usudok, m a na to dost info a to je asi hlavne :)
No Slezsko, podobne nepodobne. Zalezi ake limity si das,ze do akej miery odlisne este povazujes za podobne. Je urcite vo vela parametroch podobne, ale zaroven prave ak si na nieco zvyknuty dokazes vnimat aj mensie rozdieli a miera v akej je dany typ krajiny pre teba rozdielny, u druheho moze znamenat daleko vacsiu mieru tebou vnimanu. Vravim, uz sa trosku bavim OT.
Mozme to uzavrier, ze vsetky tieto krajiny su krasne a malo by sa dbat maximalnou moznou mierou na zachovani tychto kras. Nechajme na ostatnych nech zhodnotia nasu debatu, aj ked je mimo temu trosku a ak im to za to bude stat, lebo sa bavime vcelku o nepodstatnej veci, aspon pre dany moment.
A zazelajme si krasne pocasie nech mame take v akej su tie nase krajiny co naj :)

To merhorn: Asi se v našich názorech neshodneme. Já chtěl spíše nadhodit debatu o tom, jak je možné, že na jedné straně je území NP a na druhé pouze CHKO. Konkrétně se jedná o oblast Babie hory v Oravských Beskydech. Ta by si dle mě zasloužila zařazení do kategorie NP, když ji chrání i UNESCO. Dle mého názoru by měla být ochrana takových příhraničních oblastí mít stejný stupeň v obou zemích, jako je tomu například v případě Polonin, Tater či Pienin.

Ale to je dobra tema honza :)
No pravdu povediac ked som bol nedavno na Babej Hore ma dost zarazilo par veci, jednak masivna a na mna nesetrne posobiaca tazba dreeva v nizsich partiach masivu, chodnicek na Babej hore mi pripadal ako ten , ktory je na Snilovskom sedle, pripadne co som videl z Krkonos, takmer vydlazdeny chodnicek a boze moj to kvantuuum, strasne vela ludi z Polska. To bolo az nechutne co tam hore som zazil.
Ja by som len privital aby bol stupen ochrany v tejto oblasti vyssi tak isto ako vo vela dalsich a samozrejme aby sa aj zosuladili v ramci pohranicia, aby to nebolo,ze z jednej strany sa nieco chrania par metrov vedla zacina karneval.

No u nas ani vysoke stupne ochrany toho vela nenarobia, Babia hora ma ako jedna z mala ak nie dokonca jedina cast z CHKO zonaciu a vyssie casti patria do zon A a B cize 4. a 5. (najvyssi) stupen ochrany. Je tam turisticky chodnik, takze ludia maju vstup povoleny, inak by si tam ani ty nemohol...a ta tazba...u nas sa predsa tazi a postrekuje chemiou aj v narodnych parkoch:-(

To merhorn: Tak ten kamenný chodník je spíše ku prospěchu, pokud lidé chodí pouze po něm (daleko méně působí eroze chodníku). Problém je spíše masivní nešetrná těžba, ale s tím jsem se setkal na Slovensku ve více oblastech - např. nad Trema studničkama cestou na Kriváň.

Honza, v prvom rade ten chodnik vyzera otrasne, tak isto ako v oblasti chopku. Vizera to hnusne a ako niekde v parku. Myslim,ze v tej oblasti by ta erozia az o tolko vacsia nebola kedze neskor ten chodnik konci a posobo to na mna ako klasicky chodnikv danom prostredi.
Nehcladiac na to, ze vela ludi slo mimo tohto chodnika. Nehovorim, ze tam bol zly umysel, ale este raz vyzera to otrasne a hnusne. Typujem,ze vacsia erozia sa sposobuje v nizsej nadmorskej vyske vzhladom na podklad kde uz ten chodnicek nie je. :)

Eskimo: Problém použitia insekticídov a zvlášť cypermetrínu je dosť zložitý, samozrejme, že existujú alternatívy, ktorých použitie je ale sprevádzané zase inými komplikáciami. Tu sa ale jedna o niečo iné. Ak použiješ cypermetrín v svojej domácnosti, je to po prvé tvoj problém, a po druhé máš možnosť použiť ochranné prostriedky podľa svojej voľby - sú mimochodom dosť drastické. V národnom parku, vo voľnej prírode sú organizmy bez akejkoľvek voľby (neviem si predstaviť medvede s ochrannými pomôckami) ale ľudia paradoxne tiež. Kto z turistov vie kde sa čo striekalo a hlavne kedy? Predpísaná doba zákazu vstupu je 28 dní. Tu nedodržuje prakticky nikto, pretože územie je prakticky neoznačené, informovanosť nulová. Naivní hiking fanatici zbierajúci postriekané čučoriedky je moja nočná mora, pretože cypermetrín v tejto koncentrácii nie je jed, je to endokrinný disruptor - účinky sa prejavia o niekoľko rokov v nečakaných poruchách imunity alebo tvorby spermií.