Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Böses Weibele

Po túre na takmer trojtisícmetrový Schleinitz sme si povedali, ze nebudeme hniť v stane a ideme sa aspoň niekam prejsť. Pozorne sme sa zahľadeli do atlasu, kam až sa dá najvyššie bez mýta vyjsť autom, a zvolili sme nenápadný Böses Weibele, ktorý však podľa mapy sľuboval pekné výhľady na okolité horstvá.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+521 m stúpanie, -521 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Villgrater Berge
Trasa
  • Najvyšší bod: 2521 m n. m.
  • Najnižší bod: 2000 m n. m.
Voda
chata Hochsteinhütte
Doprava
auto

Na túrach v Rakúsku milujem možnosť skrátenia nezáživných prístupových ciest a dnes sme to urobili nazaj dôkladne, parkovali sme takmer v 2 000 m. n. m. Bolo sparno a našťastie sme chytili hádam posledné voľné miesto pod stromom. Na horúcu pežotku si okamžite posadali roje múch v nádeji, že z nej niečo vycucajú. Horšie bolo, že ich kolegyne si v rovnakej nádeji sadali na nás. Jediný recept bol rýchlo vyraziť...do kopca. Pár nezáživných minút po lesnej ceste a sme pri Hochsteinhütte. Slnko pečie ako divé a tak si na chvíľu sadáme na na terase. Náš cieľ, nevýrazný skalnatý vrcholček, vidno už odtiaľto.

Po krátkej pauze sa dvíhame. Čo by kameňom dohodil je vrchol Hochstein s obrovským krížom. Ideme v dave, ktorý sa našťastie pri kríži obracia späť. Terén je nenáročný a výhľad na Schobergruppe a Schleinitz, kde sme sa včera potili, naozaj krásny. Dolu v plnej kráse mesto Lienz a za našimi chrbtami skalnaté vrcholy Lienzskych Dolomitov. K tomu alpská kvetena, čo viac môžeme chcieť. Len muchy keby neotravovali.

Slnko páli ostošesť, tieň žiadny, dávam si na seba radšej ľahkú bundu, aby ma nepriškvarilo. Kopček sa približuje dosť pomaly. Cestu nám skríži dokonca snehové pole. Na chodníku a okolo pribúda skál, a čo je zaujímavejšie, čím sme bližšie k vrcholu, tým viac pribúda aj hovienok bližšie neurčeného dobytka. Na vrcholových skalách je dosť ľudnato, ale podarí sa nám nájsť miesto na obed. Je pol druhej a uvažujeme, či nepokračovať po hrebeni ďalej, tiahne sa do nekonečna a podľa mapy ním vedie bodkovaný steig, ciže o niečo náročnejší chodník, než akým sme šli doteraz. Napokon zavrhujeme túto možnosť a aj okruhovú variantu, ktorá by znamenala klesnutie o 600 výškových metrov a opätovné stúpanie. Žeravé slnko a únava po včerajšej túre robia svoje.

Ležérnym tempom, teraz s parádou Lienzskych Dolomitov priamo pred sebou, sa vraciame späť. Na chate sa s úľavou posadíme na jedno "vajcenbír", ktoré nám v tomto teple celkom udrie do hlavy. Aby sme mali predsa len nejaký okruh, k autu sa vraciame peknou trávnatou cestičkou v lesíku, naozaj úžasný kútik, škoda, že taký kratučký.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Túra je vhodná naozaj pre každého, aj pre deti a turistov s nulovou výkonnosťou. Je to skôr prechádzka s peknými výhľadmi. V lete si treba zobrať pokrývku na hlavu a dostatok vody. Cestou sme síce míňali potok a malé plieska, ale v okolí sa očividne intenzívne pasie a tak by som naberanie vody z nich neodporúčala.

Fotogaléria k článku

Najnovšie