Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Historické extrémy počasia na Slovensku

Turistika, to nie je len chodenie z bodu A do bodu B, vláčenie najnutnejších vecí na chrbte a noci strávené pri ohni. K turistike neodmysliteľne patrí aj spoznávanie prírody a všetkého, čo k nej patrí. Takisto aj počasia. A počasie – to vie byť teda poriadne nevyspytateľné.

Počas písania diplomovej práce sa mi do rúk dostalo veľa záznamov o extrémoch počasia z minulosti, ktoré som v práci nemal možnosť zhrnúť, a tak som sa rozhodol spraviť aspoň krátky sumár najzaujímavejších záznamov z archívov a dostupnej literatúry.

Asi každý si všimol, že ekologickou témou číslo jedna je v súčasnosti globálne otepľovanie a zhoršujúce sa extrémy počasia. Počasie sa zbláznilo! V júli sa teploty šplhajú k 40-tim stupňom Celzia, v apríli snežilo, v decembri je 10 stupňov nad nulou. A predsa to všetko nemusí byť také extrémne, ako sa nám zdá. Skúsme sa teda pozrieť, čo spojenie „extrém počasia“ naozaj znamená a skúsme hľadať v minulosti.

Maďarský profesor meteorológie Dr. A. Réthly vo svojej publikácii „Időjárási események és elemi csapások Magyarországon, 1701-1800-ig“ udáva niekoľko zaujímavých záznamov, ktoré sa týkajú extrémov počasia najmä na severnom Slovensku. Udalosti sú zachytené aj v článku Š. Petroviča v knihe Zaujímavosti slovenskej prírody [1].

Môžeme vybrať aspoň najzaujímavejšie:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rok 1258 – v januári rozkvitli stromy, v máji sa už žalo a na konci júla bolo vinobranie.
Rok 1473 – v júni až novembri bolo v okolí Levoče také sucho, že sa od slnečnej páľavy lesy zapaľovali, na poliach sa aj korene vypálili.
Rok 1549 – V noci po Petrovi a Pavlovi sa Levočou prehnala búrka a padal ľadovec veľkosti slepačích vajec, ba aj väčšie kusy.
Rok 1616 – V Trnave nedostatok vody, tráva sa na niektorých miestach zapálila a pre veľké sucho vyhorela.
Rok 1641 – V auguste sa na Spiši vyskytla neslýchaná zima. Úroda sa úplne zničila, zamrzlo 150 koní a dvaja pastieri. Padal sneh a na konároch sa tvorili „ciagle“.
Rok 1642 – V júni v okolí Spišského Podhradia napadlo na 2 rífy (118 cm) ľadovca veľkosti až ľudskej päste. Ľudia nemohli po hradskej (ceste) poriadne chodiť ani na druhý deň.

Jeden z najzaujímavejších záznamov, ktoré opisuje Š. Petrovič v spomínanej knihe, je záznam o vyčíňaní prírodných živlov v Tatrách:

Rok 1662 – v Tatrách bolo také veľké „zemetrasenie“, že sa veľká skala zrútila a rozbila na balvany. Mnohé vrcholy to porušilo a vzniklo aj nové jazero. Zjavil sa živý šarkan. Sedel v opustenom štrbskom kostole, kde ho bolo vídať po niekoľko dní. Nikto sa mu neopovážil priblížiť a nakoniec zahynul.
Pri povodni, čo vtedy vznikla, zahynulo mnoho ľudí. Vo Veľkej (mestská časť Popradu), tiež v Starej Lesnej a Veľkej Lomnici neostal ani jeden dom neporušený. Na (Veľký) Slavkov sa zosypali z vrcholov veľké skaly.

Rok 1708 – V Bratislave nastala na konci septembra krutá zima. Rozpustili uhorský snem a vojaci stojaci na stráži zamrzli vo svojich postoch.
Rok 1716 – V auguste na Spiši napadlo veľa snehu.
Rok 1718 – Po jarnej rovnodennosti nastali v Banskej Bystrici horúčavy a sucho. Trvali do jesennej rovnodennosti. Mnohé rieky a jazerá úplne vyschli. Vody z teplých prameňov a kyseliek boli napriek tomu výdatnejšie.
Rok 1726 – V júni sa v okolí Banskej Bystrice pre horúčavy a sucho rozmnožili húsenice tak, že obžrali skoro všetko lístie zo stromov. Po čase sa z húseníc vyliahli motýle v miliónovom množstve a viseli na konároch v strapcoch. Deti ich za odmenu veľmi mnoho pobili (do 10 000, za čo dostali odmenu 20 halierov).
Rok 1726 – V Kežmarku, Chrasti nad Hornádom a Markušovciach padali v októbri snehové vločky veľké ako dvojitá dlaň.

Taktiež v roku 1135 údajne pre sucho Dunaj vyschol tak, že sa dal prebrodiť [2].

V kronike obce Olejníkov, ktorá leží v Čergovskom pohorí, je množstvo záznamov zachytávajúcich netradičné meteorologické, ale aj prírodné úkazy:
Rok 1935 – (...) bolo vidieť v noci silnú žiaru smerom na Lipany. Spočiatku sa myslelo, že to je silný požiar. Neskoršie sa však zistilo, že to bol veľmi zriedkavý jav – severná žiara. Ľudia tomuto znameniu pripisovali za následok mor alebo vojnu.
Rok 1962 – Snehu pribúdalo každý deň, ani najstarší občan na takú kalamitu nepamätal. Záveje niekde mali až 4-metrovú výšku.

Takýchto zaujímavých záznamov je v historických zdrojoch veľmi veľa. Príroda sa s ľudstvom nemaznala ani pred stovkami rokov, a to ešte neexistovalo žiadne ústredné kúrenie, elektrická energia a ani cesty neodhŕňali počas zimy žiadne cestárske mašiny. Mnohokrát sa bežná prírodná udalosť stane kalamitou a niečím nezvyčajným až po odvysielaní vo večerných správach.

Použitá literatúra:

[1] Zamoray, I., et al.: Zaujímavosti slovenskej prírody. Martin: Osveta, 1982. 365 s.
[2] Kurty, J.: Globálne otepľovanie a extrémy počasia – Mýtus, či fakt? [online]. [s. l.]: SME.sk 26. 04. 2011 [cit. 31. 05. 2013]. Dostupné na internete: http://jozefkurty.blog.sme.sk/c/263491/Globalne-oteplovanie-a-extremy-pocasia-Mytus-ci-fakt.html.

Súvisiace články:

Vígľaš – najmrazivejšie miesto Slovenska
Čo všetko (ne)viete o zrážkach
Keď na horách prichádza búrka
Návšteva meteorológov

Najnovšie

Búda Chatrč pod Hrádkom

Na lokálnych trasách západným Podpoľaním veľa možností na skrytie sa niet. Ale iste poteší znalosť búdy pod Hrádkom, ktorá by mohla poslúžiť nielen ako úkryt pred dažďom, ale aj …

Henrich Tomáš