logo HIKING.SK Posledná zastávka pred cestou na hory

Južná skupina slovenských geomorfologických celkov
Extra

Najvyššie kopce Slovenska - juh

02. 02. 2017 aktualizované 18. 04. 2017
V ďalšom dieli seriálu o najvyšších kopcoch pokračujeme geomorfologickými celkami na juhu Slovenska. Zaradili sme sem Slovenské rudohorie, Slovenské stredohorie a priľahlé oblasti. Geomorfologické celky sú zoradené abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Bodvianska pahorkatina: Líščia diera (401 m) v blízkosti jaskyne Domica. Na kopec vedie modrá a zelená maďarská turistická značka. Najjednoduchší prístup je z hraničného priechodu s Maďarskom (Dlhá Ves - Aggtelek) z Ružového kopca po štátnej hranici na JZ. Za hranicou na maďarskej strane kopec kulminuje výškou 411 m.

b) Cerová vrchovina: Karanč (725 m, maďarsky Karancs). Kopec s vysokou kovovou rozhľadňou (kruhový výhľad) leží na slovensko–maďarskej hranici. Na vrchol vedie jednak náš červeno značený turistický chodník, ako aj zeleno značený maďarský chodník, ktorý vedie štátnou hranicou, a zároveň náučný chodník Novohradská magistrála. Okolitý ľud horu nazýva "Palócky Olymp".

c) Horehronské podolie: Skalka (Breznianska skalka, 946 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo zelenej značky, vedúcej z Brezna do Bystrej, z ktorej treba odbočiť pri masívnom betónovom vysielači Diel nad Dedečkovou chatou. Samotný vrchol je na skale JZ od štíhleho vysielača mobilných operátorov. Ďalšie kopce s podobnou či väčšou výškou ležia už v susedných pohoriach.

d) Javorie: Javorie (1044 m). Na kopec nevedie turistická značka. Na vrchole je malinčie s triangulačnou tyčou a neponúka výhľad. Kopec leží na hranici vojenského priestoru Lešť, preto naň treba ísť len od severu. Odporúčame prístup od samoty Polomy (cez poľovnícku chatu Rimáň) alebo od osady Blýskavica.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

e) Juhoslovenská kotlina: Malkiná (379 m). Na výrazný kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla, ležiaceho západne od Prihradzian, po zvážnici, ktorá vedie až na Malkinú. Na vrchole je vo vysokom lese triangulácia.

f) Kremnické vrchy: Flochová (1317 m). Cez kopec vedie zeleno značený turistický chodník. Samotný vrchol je veľmi rozľahlý a plochý a neponúka žiadne výhľady. Triangulačná tyč je na SZ svahu kopca. Turistické označenie vrcholu je osadené od roku 2011 vďaka turčianskym značkárom.

g) Krupinská planina: Kopaný závoz (775 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla na hlavnej ceste asi 1,5 km západne od kopca. Hrebienkom vedie lesná cesta, ktorá sa v závere vetví. Treba vystúpať opäť na hrebeň, kde je posed s krmoviskom, od neho pár metrov južne sa nachádza vrchol s triangulačnou tyčou. Keďže kopec leží asi 1 km vo vnútri vojenského priestoru Lešť, je dobré vybrať sa naň v deň pracovného voľna, v dobe keď neprebieha v priestore cvičenie (viď poznámka k Levočským vrchom).

h) Ostrôžky: Ostrôžka (877 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník, hoci neďaleko od vrcholu ide červeno značená Rudná magistrála cez osadu Sliačska Podpoľana. Na vrchole je triangulačná tyč zastoknutá do černičia. Neponúka výhľad, ale z blízkych lúk pod vrcholom sa otvárajú pohľady do krajiny.

i) Pliešovská kotlina: Hrádok (540 m). Pri nadmorskej výške 540 m a prominencii asi 35 m ide o “polokopec”. Na vrchol s triangulačnou tyčou nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z Pliešoviec. Asfaltovou cestou treba vyjsť takmer až do sedla východne od kopca, a potom pokračovať hrebienkom okrajom lúky do poľa (kruhový výhľad).

j) Poľana: Poľana (Zadná Poľana, 1458 m). Cez temeno kopca vedie červeno značená Rudná magistrála. Samotný vrchol (skalisko) leží pár metrov JV od smerovníkov (vychodený chodník do lesa). V pláne je výstavba mohutnej kovovej rozhľadne vo forme špirály, ktorá umožní dokonaný kruhový výhľad, lebo v súčasnosti je vrchol bez výhľadu.

k) Revúcka vrchovina: Veľký Radzim (991 m). Na kopec vedie z Brdárky žlto značený turistický chodník. Klasická značka končí na Vdovčíkovom kresle, ďalej sa pokračuje po provizórnom značení. Na vrchole je vrcholová kniha. Vrch Železník (814 m), ležiaci východne od Sirku, je podstatne nižší.

l) Rožňavská kotlina: Sedlo (470 m). Na kopec nevedie turistická značka. Išiel som naň zo stanice v Rožňave, čiže od juhu. Na vrchole je triangulačný kameň. Roveň (528 m) SZ od Kružnej má prominenciu iba 35 m a je skôr úplazom Slovenskeho krasu. Aj na Rovni, ktorého vrchol je zarastený kriačím, je triangulačný kameň.

m) Slovenský kras: Dvorník (932 m). Na “skorokopec” s prominenciou asi 70 m, ktorý leží kilometer južne od Matesovej skaly (uvádzaný najvyšší bod), nevedie chodník značený turistickou značkou. Jeho vrchol sa nachádza v redšom lese (bez výhľadu) a nie je na ňom triangulačný kameň. Najjednoduchší prístup je z Bôrky hore dolinou Červeného potoka a následne z rozľahlej lúky južne od Matesovej skaly lesom. Často uvádzaný Jelení vrch (947 m) je najvyšším bodom Národného parku Slovenský kras, ale geomorfologicky prislúcha Volovským vrchom.

n) Spišsko-gemerský kras: Kľak (Muránsky Kľak, 1409 m). Na zalesnený kopec nevedie turistická značka (bez výhľadu). Najjednoduchší prístup je z červeno značenej Rudnej magistrály, ktorá vrchol obchádza po vrstevnici (lyžiarska cesta). Na vrchole je triangulačný kameň. Názov pohoria je neznámy medzi turistickou verejnosťou, lebo turisti hlavne poznajú národné parky, ktoré sa rozprestierajú v pohorí - NP Slovenský raj (najvyšší bod je Ondrejisko-Borovniak) a NP Muránska planina (najvyšší bod je Fabova hoľa vo Veporských vrchoch). Okrem Muránskeho Kľaku je na Muránskej planine tiež Tisovský Kľak, ale asi najznámejší spomedzi rovnomenných vrchov je malofatranský Kľak v Lúčanskej Fatre či veľkofatranský Kľak.

o) Starohorské vrchy: Kozí chrbát (1330 m). Cez kopec vedie frekventovaný červeno značený turistický chodník - Cesta hrdinov SNP (E-8) a poskytuje krásny kruhový výhľad.

p) Stolické vrchy: Stolica (1476 m). Stolica je zároveň najvyšším kopcom Slovenského rudohoria. Na vrchol vedú tri značené turistické chodníky a ponúka viaceré vyhliadky.

r) Štiavnické vrchy: Sitno (1009 m). Na povesťami opradený kopec vedie modro značený turistický chodník - Chodník Andreja Kmeťa. Priamo na vrchole je Chata Andreja Kmeťa na Sitne a najstaršia slovenská rozhľadňa. Názov vrchu je zastaraný význam pre "peklo".

s) Veporské vrchy: Fabova hoľa (1439 m). Súčasne je najvyšším bodom Národného parku Muránska planina. Na kopec vedú viaceré značené turistické chodníky vrátane Rudnej magistrály. Vrchol býval v nádhernom pralese (prírodná rezervácia), ktorý zničila víchrica v roku 2004. Z predvrcholu Tri kopce sa ponúka polkruhový výhľad na juh. Na internete sa možno stretnúť s chybne uvádzaným najvyšším bodom Klenovský Vepor, podľa ktorého dostalo pohorie pomenovanie.

t) Volovské vrchy: Zlatý stôl (1322 m). Cez kopec vedie modro značený turistický chodník. V oblasti sú rozsiahle polomy.

u) Zvolenská kotlina: Čierny diel (851 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z lúky Úslnie, ktorá leží východne od vrcholu. Na lúke je čiernobiela zaisťovacia triangulačná tyč, od ktorej vidno v smere vrcholu starší zarastajúci priesek (bez výhľadu). Na kopci je triangulačný kameň.

v) Žiarska kotlina: Vlčí hrb (464 m). Pri nadmorskej výške 464 m a prominencii asi 19 m ide skôr o “tretinakopec”. Na vrchol nevedie turistická značka, najjednoduchší prístup je po poľnej ceste od Kosorína. Na kopci by mal byť triangulačný kameň, no žiaden som medzi hrobľami skália a raždím nenašiel. Na severnej strane kopca je starý pieskový lom. Kopanice (465 m), ležiace SZ od Slaskej majú prominenciu do 10 m a neskutočne oblý vrchol, ktorý má na SV strane sopečné skalky.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fórum 42 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - juh 24/11/20 12:11 42 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Dievčenská a Brzotínska skala s deťmi Pár dní v októbri 2020 trávime opäť na Gemeri. Náš pôvodný plán boli Poloniny, ale protipandemické opatrenia nám rušia ubytovanie na východe, a tak bleskovo meníme destináciu na Krásnohorskú Dlhú lúku, kde si nachádzame … » celý článok dnes Andrea Morongová Slovenský kras
Túra Planina Galmus: Biela skala a Šarkanova diera Planina Galmus je celoslovensky málo známa oblasť, ktorá však ponúka nádherné zákutia a zároveň chodenia chtivým návštevníkom ponúka tri pozdĺžne trasy. Väčšina ľudí pozná ... » viac dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh cez Drienčanský kras Pred pár rokmi som putoval krajom Drienčanského krasu v blízkosti Drienčan na Gemeri. Prešiel som časť náučného chodníka a pozrel som si nejaké jaskyne. Páčila sa mi najmä tunelová jaskyňa pri potoku. Avšak počas jari som sa … » celý článok 08/06/21 Martin Knor Revúcka vrchovina
Túra Beckov – Selec – Inovec – Kálnica – Beckov Prechádzka z Beckova na Inovec a späť je dlhá. Napriek tomu ma lákala, pretože je na jej trase veľa atrakcií. Začiatkom apríla som sa cítil dobre. Bol som vo forme, a tak som sa vybral na ... » viac 03/06/21 Martin Knor Považský Inovec
Túra Okolo Žibritova a Svätého Antona Mám rád miesta, ktoré sú menej známe a napriek tomu atraktívne. Medzi také patrí juhovýchodná časť Štiavnických vrchov. O Baďane, Klastave a Starej Hore sa na Hikingu písalo, tak som ... » viac 27/04/21 Martin Knor Štiavnické vrchy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - juh 24/11/20 12:11 42 príspevkov
0.91 (0.36)