Trasa

El Chaltén – Laguna Capri – kemp Poincenot – Laguna de los Tres a späť

Identické ráno a ďalšia laguna do zbierky

Ráno je opäť ako zo žurnálu a ružový Fitz Roy s Poincenotom sa na nás zasa smejú spoza okna. Raňajkovo-baliaci rituál už máme nacvičený a ani vonkajší mráz nás neprekvapuje. Začiatok dnešnej túry je však na opačnom konci mestečka, kam sa preplietame pre nás doteraz neznámymi uličkami. Vstup do národného parku je voľný, a tak sa len fotíme pod bránou a študujeme úvodnú infotabuľu. Dnes by sme mali nachodiť až 20 km, s tým že pred Lagunou bude serióznejšie stúpanie, tak uvidíme. Všímam si, že naším smerom ide pomerne veľa ľudí, takže to asi nebude taká komorná atmoška ako včera.

Stúpame do svahu a o pár minút sa ocitáme na parádnej skalnej vyhliadke. Pod nami je širokánske údolie s plochým dnom, kde sa kľukatí viacerými ramenami riečka Rio de las Vueltas. V pozadí nad ním sú ľadovcami a snehom pokryté hory. Skutočne úžasný pohľad. Zároveň si všímame že Fitz Roy je ukrytý v mrakoch, ale veríme pozitívnej predpovedi, a tak ešte nehádžeme flintu do žita. Opäť nás pohlcuje pabukový les s mnohými deformovanými exemplármi i preletujúcimi papagájmi. Sú však prirýchle a foťákom unikajú. Prichádzame na rázcestie, chodník vľavo vedie k jazeru, vpravo na vyhliadku, no neskôr sa opäť spájajú. Vyberáme sa doľava a o pár minút dorážame k Lagune Capri.

Fascinujúcou patagónskou krajinou

Je to krásne horské jazero obklopené lesom, možno o niečo väčšie ako Veľké Hincovo pleso. Medzi stromami je kemp, ale stanov je minimum. Stojíme na brehu a čakáme na slnečné lúče. Bohužiaľ, Fitz Roy je stále v sivých oblakoch. Po chvíli šliapeme okrajom jazera pomedzi stromy, ktoré ma neprestávajú fascinovať. Les je riedky, presvetlený, vo sviežich farbách s množstvom lišajníkov a pôsobí naozaj čarovne. Otvára sa nám pohľad na horskú hradbu, pod ktorou je v úzkom údolí zovretý ľadovec Piedras Blancas. Spájame sa z druhou vetvou chodníka a prichádzame na ďalšiu skalnú vyhliadku pri brehu potoka. Najvyššie štíty sú však stále tvrdošijne zahalené.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za krátky čas sa ocitáme v širokom údolí alebo niečom, čo by sa dalo označiť ako plochá panva. Chodník sa tu kľukatí naprieč niekoľkými potôčikmi a jazierkami, ktoré prekonáva pomocou drevených lávok. Množstvo ľudí vôkol nás dáva tušiť, že pri lagúne nemôžeme očakávať včerajší kľud. Celé okolie pokrývajú nízke kroviny, ešte bez listov, kontrastujúce so zelenajúcimi sa lesmi v pozadí. Na horizonte sú hory so snehom a ľadom. Škoda akurát, že Fitz Roy s ostatnými vežami sú stále neviditeľné, aj keď oblaky sa trochu trhajú. Bol by to pohľad pre bohov. No i tak je scenéria fascinujúca a opäť mi evokuje kombináciu Kanady, Nórska a Nového Zélandu. Míňame odbočku k lagúnam Madre a Hija a prichádzame do kempu Poincenot situovanom v hustom lese, ktorý ho takto chráni pred silným patagónskym víchrom.

Je tu viac stanov, lebo je ideálnym miestom na ranný fotovýbeh k Lagune. Obzeráme si infopanel upozorňujúci na výskyt pumy. Od kempu dosahujeme po chvíli okraj širokého zahĺbeného štrkového koryta horského toku, ktorý prekonávame dreveným mostíkom. V čase jarného topenia snehu to musí byť nepriechodná riava. Šliapeme po piesočných naplaveninách a štíty sa čoraz viac približujú. Krátko oddychujeme v tieni pabukového pralesa, ktorý sa nám snáď nikdy neokuká. Následne sa pred nami zjavuje sľubovaný krpál. Z údolia sa totiž musíme vyštverať k vysoko položenému plesu. Kamenitý chodník strmo stúpa a bonsajovito tvarované stromy postupne striedajú kríky a následne sutina. Na otvorenom priestore sa do nás opiera silnejúci chladný vietor a doteraz príjemná teplota ide dole.

Vo svete žulových obrov, ľadovcov a lagún

Lenže výhľad je ohromujúci. V hĺbke pod nami je celé údolie s krovinami, potokmi a močiarmi, so zelenajúcimi sa lesmi, kamennými vyvýšeninami i belejúcimi sa horami. Do toho všetkého aj modrajúce sa Laguny Madre, Hija a Capri. Rozprávková príroda ako z príbehov od Tolkiena. Ľudí pribúda a na chodníku sa objavuje sneh. Konečne dosahujeme vrcholový prah a otvára sa pred nami ďalší nádherný pohľad. Zamrznutá a snehom pokrytá Laguna de los Tres a priamo z nej sa dvíhajúci bielučký ľadovec. Nad ním čnie legendárna hora, široký obor Fitz Roy (3405 m). Napriek tomu, že ostatné vrchy sú už pekne viditeľné, žulová ikona je spolu so susedným Aguja Poincenotom (3002 m) stále čiastočne zahalená závojom periny. Nie nadarmo ho miestni prezývajú aj Cerro Chaltén - oblačná hora. Dnes označeniu robí absolútnu česť, no my dúfame v zázrak.

Vidíme, že zástup ľudí kráča ešte kúsok ďalej na kamenitú vyvýšeninu nad jazerom a preto tam mieria aj naše kroky. Po príchode na miesto chápeme prečo a doslova nám padá sánka. V hlbočine pod nami leží druhé jazero: Laguna Sucia s neuveriteľnou blankytne modrou vodou. Nad ňou visí ľadovec, z ktorého vyrastá nielen Poincenot, ale aj ďalšie veže napr. Aguja Rafael či Aguja Saint Exupery. No rôznych štítov je tu po okolí ešte viac. Obzeráme si ich steny, len nešťastný Fitz Roy si pri sebe stále drží mrak. Všade naokolo sú davy ľudí, určite aj cez dve stovky. Včerajšia tichá atmosféra je úplne zabudnutá. Obedujeme, fotíme a vychutnávame si napr. kondora plachtiaceho vzduchom. Celý hrebeň mi pripomína žraločie zuby vysoko čnejúce z ľadového pokrovu. Je prirodzené, že taktiež patrí k najťažším lezeckým terénom sveta. S Maťom sa rozhodujeme, že tu zostaneme o čosi dlhšie, ostatní sa vydávajú na návrat. Sestrinmu priateľovi hovorím, že si chcem počkať na to, keď sa odtrhne kus ľadovca a padne do jazera a zároveň sa aj Fitz zbaví posledného obláčika. No myslím to viac žartovne ako vážne.

Sladká odmena za čakanie

S Maťom očami študujeme kolmé steny Fitz Roya a Poincenotu a snažíme sa uveriť, že dvaja chalani zo zapadnutej dedinky stredného Slovenska si naozaj vychutnávajú jednu z top svetových scenérií. Lenže príroda je skutočne mocná čarodejka a odrazu sa naozaj trhá kus ľadu, triešti sa na skalách a do Laguny Sucia padá ako lavína. V okolitom dave nastáva fotošialenstvo, ale stojí to za to. A keď je po dlhom čase aj sám pán najvyšší Fitz Roy čistý ako ľalia to sa iba usmievame, kukáme na seba a fotíme. Na tento pohľad sa jednoznačne oplatilo počkať. Teraz sme absolútne spokojnýí a nič nám nebráni vydať sa na spiatočnú cestu do El Chalténu. Aj keď otočiť sa ostrým vežiam chrbtom nie je až také jednoduché.

Opäť sa ešte na okamih zastavujeme na vrcholovom prahu a prehliadame si krásnu rozmanitú krajinu v hĺbke, ktorou budeme po druhýkrát putovať. Nepríjemným kamenitým chodníkom takmer bežíme dolu kopcom až na okraj lesa. V jeho tieni chvíľu rozjímame a následne pokračujeme cez balvanité koryto riečky, kemping a piesočné naplaveniny k dreveným lávkam ponad malé potôčiky. Snažím sa fotiť len sporadicky, lenže človek mieni a realita mení. Teraz sú totiž Fitz Roy a ostatní mohykáni bez oblačného hávu na rozdiel od doobedia a pohľady sú akoby nové. Je to doslova úplne iný level. Ovlažujeme sa vodou z potoka a vychutnávame si absolútny kľud, keďže v pokročilú hodinu takmer nikoho nestretáme. Na rázcestí chodníkov dávame košom Lagune Capri a smerujeme k avizovanej vyhliadke.

Fantastická vyhliadka a gurmánske hody

Po krátkom úseku riedkym lesom sa ocitáme na kamennej terase s fantastickým výhľadom. Okolo nás je viacero vetrom ošľahaných a podivne tvarovaných pabukov opäť pripomínajúcich rozprávkové bytosti. Za hranou sa svah zvažuje do údolíčka s hustou vegetáciou. No najpríťažlivejším je pohľad na žulové ikony v hrebeni Fitz Roya, okolo ktorého sa zasa obšmieta povestný mrak. Početné ľadovce a zelenkavé pabukové pralesy pod ním vytvárajú jednu z najkrajších scenérií na celej našej dovolenke. Toto je pohľad, ktorý snáď nechýba v žiadnom videu propagujúcom Patagóniu. Tu by som si vedel taktiež predstaviť fotografovanie východu slnka.

Čas však beží a my sa naposledy vnárame do šera tajomného, priam kúzelného lesa. Je tu vôkol toľko vývratov, že turistický chodník je jedinou logickou trasou prechodu. Spájame sa s vetvou od Laguny Capri a neskôr sa ocitáme vo voľnejšom teréne. Dorážame na poslednú skalnú vyhliadku nad riečkou Rio de las Vueltas, kde nečakane dobiehame zvyšok našej skupinky. Pohľad na údolie a okolité hory v podvečernom svetle je nádherný. O chvíľu sa ešte snažíme odfotiť obrovského ďatľa poskakujúceho po strome, ale kvôli prítmiu foťakom neviem dobre zaostriť. V El Chalténe končíme deň v príjemnej reštaurácií, keďže jedna členka našej výpravy má dnes narodeniny a to treba patrične osláviť. Vychýrené argentínske stejky a niečo sladké na záver sú dokonalou bodkou za vydarenou túrou.

Záver

Ďalší deň v patagónskej prírode nám opäť priniesol zaujímavé zážitky. Trasa bola o niečo dlhšia a kvôli stúpaniu pred lagunou aj trošku náročnejšia. Ale hlavne bola oproti včerajšku scenéricky rozmanitejšia. Okrem vyhliadok na rôzne zaľadnené horské hrebene ju vhodne doplnila i Laguna Capri malebne obkolesená lesom. Počasie a hlavne Fitz Roy dlho skúšal našu trpezlivosť a nezostával nič dlžný svojej povesti, ale nakoniec sa nad nami zmiloval. Vďaka relatívnej blízkosti sme si mohli vychutnať fantastický pohľad na jeho obrovskú kolmú žulovú stenu. Prekvapila i nemenej monumentálna ihla Poincenotu či blankytná Laguna Sucia, ktorá mi skutočne vyrazila dych. O veľkej popularite túry svedčí značné množstvo ľudí hlavne pri Lagune de los Tres, ale to je faktor, s ktorým človek musí v Patagónií podvedome počítať. A záverečné gurmánstvo v podobe ochutnávania argentínskych špecialít bolo ďalším skvelým zážitkom našej cestovateľskej dovolenky. A to bol stále iba začiatok.

Užitočné stránky