Veľký Choč je rozložitý masív, ktorý dal názov horskému celku Chočské vrchy, ležiacemu na hranici Liptova a Oravy. Hoci ide o malé pohorie, nachádza sa tu niekoľko veľmi populárnych cieľov, ako sú tiesňavy Prosiecka a Kvačianska dolina s drevenými mlynmi na Oblazoch či najvyššie položený hrad na Slovensku, Liptovský hrad.

Keďže Veľký Choč je známy svojimi panoramatickými výhľadmi, k čomu ho predurčuje jeho osamelá poloha s nadmorskou výškou vysoko nad okolitou krajinou. Vyčkala som na pekné stále jesenné počasie, kedy je svetlo mäkšie než uprostred leta. Z prístupových ciest som si vybrala zrejme najklasickejšiu, z Valaskej Dubovej. Je najkratšia a zároveň vedie cez veľmi fotogenickú Strednú poľanu.

Trasa

Valaská Dubová – Stredná poľana – Veľký Choč a späť

Parkujem vo Valaskej Dubovej na spoplatnenom obecnom parkovisku pri kostole. Je fajn, že obec má príjem z turistického cieľa. Vyberám sa po modrej značke rovno hore. Pozvoľne naberám výšku ponad obec smerom dovnútra hory, ak sa dá použiť tento termín pre niečo také členité. Modrá značka vedie dolinou medzi skalnými masívmi Sokol po pravej strane a Soliská po ľavej. Z tejto padajú vodopády sutiny takmer až k chodníku. Biele skaly sa pekne vynímajú v zelenom a sčasti už aj žltom lese pod modrou oblohou. Na trase sa nachádzajú tabule náučného chodníka. Tie ma príliš neohúrili, jedna sa venuje škodcom v lese, druhá faune, no je na nich priveľa textu vo forme tzv. tehly.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Podľa webstránky obce bol Veľký Choč významným orientačným bodom na obchodnej ceste spájajúcej Podunajsko s Pobaltím. V jeho blízkosti sa nachádzajú bohaté archeologické náleziská, napríklad hradisko na Prednom Choči či na neďalekej Ostrej a Tupej skale nad Vyšným Kubínom.

Vnorím sa do lesa, ktorým pomerne prudko stúpam hore. Les je zmiešaný a je tu o poznanie chladnejšie, keďže jesenné slnko ešte má svoju silu. Výstup je monotónny a som rada, keď vyjdem na Strednú poľanu. Lúka je rozľahlá, riedko porastená smrekmi. Z nej sa dvíha môj cieľový kopec, smreková čiapka so skalnatým brmbolcom. Lúka si priam pýta ovce. Zrejme sa tu aj nejaké v minulosti pásli alebo pasú, lebo neďaleko útulne "hotel Choč" je ohrada. Tam sa však zastavím až cestou dole. Teraz sa len napijem, zjem tyčinku a pokračujem v stúpaní.

Pokračujem smerom na červenú značku, ktorá sem prichádza z Jasenovej. Až neskôr si všimnem, že prepojka nie je vyznačená, no je tu jednoznačne najvychodenejšia. Na červenej značke ma prekvapia reťaze a poteší vzácna dryádka osemlupienková. Úsek nie je náročný, reťaze sa asi hodia v prípade mokrej skaly. Dryádka teraz nekvitne, inak má biele kvietky, zato nájdem fialový pahorec brvitý. Súkromne ho volám horec s mihalnicami. Okolo pribudla kosodrevina a za chrbtom sa otvárajú výhľady.

Konečne vychádzam k výraznej skale so smerovníkom, ktorú si pamätám zo všetkých článkov o vrchu. Vrchol je však ešte ďalej. Odložím si tu paličky a vybehnem hore bez nich. Výhľady na Oravu a Liptov s Liptovskou Marou sú naozaj ohromujúce, hoci sčasti v opare.

Na slniečku je príjemne a tak sa tu zdržím, potrebujem najmä doplniť tekutiny. Je vidieť, že už je po sezóne, ľudí je tu len zopár.

Po dlhšej pauze sa zberám dole, vyzdvihnem si paličky a zostupujem pre zmenu po zelenej značke. Odbočím k hotelu Choč, kde sa naobedujem. "Hotel" je v dobrom stave, vo vnútri sú tri lôžka na prízemí a matrace na vyvýšenom poschodí, rebríku síce chýbali nejaké priečky, ale dá sa použiť. Odpadky nevidím žiadne a pri ohnisku je drevo. Dvere drží ťažší kameň, vpravo pri prázdnej komôrke sú síce medzery medzi trámami, ale spálňa vyzerá dobre zateplená.

Potom ma čaká len rýchly zostup do Valaskej Dubovej. Veľký Choč nesklamal a už plánujem prejsť si to aj z Lúčok a tiež v zime.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek