Tak či onak, my sme koncom septembra 2022 zažili nefalšovanú zimu na Rysoch, tiež pod Belianskymi Tatrami a na Kôprovskom štíte.

Príchod vločiek

Predposledný septembrový týždeň zavítal do Tatier studený front s prudkým ochladením, letné podmienky sa zmenili priamo na zimné. Babie leto zostalo predo dvermi. Teploty vo výške okolo 1900 metrov klesli pod nulu, za tri dni napadlo priemerne 30 cm snehu, ktorý sa v daných výškach netopil.

Rok 2022 nám na zimnú tatranskú turistiku veľmi neprial. Vždy po príchode do Tatier prišlo zhoršenie počasia, či už snehové zrážky alebo vietor spojený s výstrahami. Stalo sa, že zo tri razy sme nakoniec skončili v zaľadnenom Slovenskom raji. Prechodili sme ho krížom-krážom takmer celý. A teda, keď sa dostavil spomínaný koniec leta, hneď ako podmienky dovolili, utekáme do Tatier.

Pre prvú túru výber pripadá na Rysy, kde predpokladáme prirodzene najlepšiu prešliapanosť. Druhú absolvujeme v jednom z najkrajších kútov Tatier, ukáže sa to ale ako nevhodná voľba. Napokon o dva týždne sa sem vrátime, na Kôprovský štít.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rysy

Popradské pleso, zastávka TEŽ - Holá úboč - Popradská poľana - Popradské pleso - rázc. nad Žabím potokom - Žabie plesá - Chata pod Rysmi - sedlo Váha - Rysy a späť

Za východiskový bod si volíme Popradské Pleso - zastávku “TEŽ-ky” (Tatranské elektrické železnice). Na horský hotel Popradské pleso prichádzame v čase prebiehajúcich raňajok ubytovaných hostí. Zastavíme sa nakrátko, jedna kofola a šliapeme v dave ďalej. Za rázcestím nad Žabím potokom sa had trocha rozťahuje vďaka turistom oddeľujúcim sa na Kôprovský štít a začínajúcemu stúpaniu.

V prvých serpentínach sa objavuje mokrý sneh. Pri Žabích plesách je súvislá, vŕzgajúca snehová pokrývka. Nesmeky - retiazkové mačky sú výhodou. Za pomoci umelých pomôcok v skale prichádzame k Chate pod Rysmi. Nezastavujeme sa, ale pokračujeme ďalej. Ľudí opäť ubúda. Do sedla Váha je vychodený chodník.

Čím sme vyššie, snehu je viac a viac. Pri záverečnom výšvihu na vrchol by sa hodili stúpacie železá,. Čakan v ruke jednoznačne pomáha. Počasie praje výhľadom. Vidieť od Vysokej, Gerlachovského štítu, Gánku, cez Lomnický štít až po Morské oko. Kruh pokračuje Mengusovskými štítmi, Kôprovským, hrebeňom Satana a Bášt. Kriváň sa skrýva v oblačnosti. Stopy z Poľska nie sú.

Zostup je rýchly, čas ubieha, zastavujeme sa na doplnenie tekutín a energie až na Popradskom plese. Nakoniec nás “TEŽka” vezie v podvečernej atmosfére na druhý koniec Tatier.

Zadné Meďodoly- Kopské sedlo

Tatranská Javorina - horáreň pod Muráňom - Bránka - Zadné Meďodoly - Kopské sedlo - Veľké Biele pleso - Chata pri Zelenom plese - Kovalčíkova poľana - Šalviový prameň - Tatranské Matliare

Prichádza druhý deň. Kam? Zájdeme do nižších polôh, kde nebude sneh? Rozhranie Vysokých a Belianskych Tatier? Dobre. Avšak zistíme, že to bola “chyba lávky”!

Vystupujeme z prvého autobusu, čo prechádza Tatranskou Javorinou. Len my dvaja. Nikoho nikde. Ústie Javorovej doliny nás víta babím letom. Od horárne pod Muráňom sa kocháme širokým pohľadom na zasnežené štíty Vysokých Tatier. Vchádzame do Zadných Meďodolov. V tiesňave Bránka zurčí Meďodolský potok plný vody z topiaceho sa snehu. Lúka s krížom ako pamätníkom obetiam pastierskych vojen v rokoch 1559 - 1596 je bez snehu.

Sme pod Havranom a Ždiarskou vidlou. Pred nami vykukuje zasnežené Kopské sedlo, Jahňací a Kolový štít. Keď vychádzame z lesa, začíname badať náš omyl. Zo žľabov Ždiarskej vidly je spadnutá malá lavína či splaz mokrého snehu. Nezasypala by človeka, ale tak ako dosková lavína, je ťažký sneh nebezpečný strhnutím a následne nekontrolovateľným pádom do doliny. Topiaci sa sneh je nezviazaný so suchou trávou a zemou. Miestami zosuv drží ojedinelý porast kosodreviny. Vidíme stopy niekoho pred nami. Vyzerá, že čo malo spadnúť, už je dole, tak pokračujeme do Kopského sedla.

Mení sa počasie. Prichádza hmla. Lavička pri stole je takmer zasnežená. Pri schádzaní k Veľkému Bielemu plesu prechádzame ešte jednu lavínu. Za ňou na chodníku zo snehu zostala len kaša. Míňame jediného oproti prichádzajúceho turistu. V miestach bývalej Kežmarskej chaty je blato. Turistov pribúda. Absolvujeme pochod Tatranskou magistrálou k “Brnči” (Chata pri Zelenom plese). Povzdychneme si ako dobre, že nemusíme jesť kapustnicu vonku v zime ako počas koroopatrení. Nakoniec sa vydávame na šliapačku do Tatranských Matliarov.

Kôprovský štít

Popradské pleso, zastávka TEŽ - Holá úboč - Popradská poľana - Popradské pleso - rázc. nad Žabím potokom - Veľké Hincovo pleso - Vyšné Kôprovské sedlo - Kôprovský štít a späť

Prešli dva týždne a správy z Tatier stále hovoria o snehu. Tak slovo dalo slovo a ideme ešte raz skúsiť. A prečo Kôprovský? Zopár ľudí z klubu tam ešte nebolo a rád by som im dožičil výhľady na Veľké Hincovo pleso, do Temných smrečín, na Rysy, Vysokú, Mengusovské štíty, Kriváň a v neposlednom rade aj nakuknutie do poľských Tatier.

Opäť začíname na zastávke Popradské pleso. Znova na horskom hoteli je správny čas na rannú kofolu a hajde o preteky k rázcestiu nad Žabím potokom. Tentokrát ideme vľavo. Stúpanie je príkre. V diaľke oproti upozorňujem na nenápadnú Chatu pod Rysmi. Prichádzame do Hincovej kotliny. Tu sa objavujú prvé fľaky snehu. Vľavo pred nami je vysnívaný Kôprovský štít. Vidieť, že v stúpaní do Vyšného Kôprovského sedla pribúda snehu. Ďalej to vyzerá na súvislú pokrývku.

Vo Vyšnom Kôprovskom sedle si dávame krátku prestávku. Obúvame nesmeky a mačky. Čakan na hrebeni bude výhoda, respektíve by mal byť samozrejmosťou. Spočiatku sa ide širokým úbočím až sa napokon dostávame na hrebeň. Prekonávame jeden klamlivý vrcholok a stojíme na skutočnom vrchole. V množstve ľudí si hľadáme miesto pre skupinové fotky a na panoramatické výhľady. Počasie nám praje.

Zostup je rýchly podľa toho, ako kto má skúsenosti. V sedle sa čakáme. Dole pri Veľkom Hincovom plese nasleduje väčší oddych. Klesanie je monotónne, oživuje ho panoráma Ostrvy a Tupej pred nami. Tam pod nimi je Popradské pleso, kde bude neskorý obed. Nakoniec jedni pokračujú na Štrbské Pleso, zvyšok tam, kde sme ráno začínali. Lúčime sa s Tatrami a tušíme, že keď sem prídeme ešte pred uzáverou, budú takmer bez snehu.

Historický dôvetok - smrteľné lavíny pred zimnou sezónou

Ako bolo spomínané, v Tatrách bola v septembri prvá nádielka snehu. V danom týždni sme sa dočítali o nešťastí skúseného poľského vodcu s manželkou pod Bradavicou. Dve skupiny si menili svoje poradie a počas manévru jedna zo skupín uvoľnila snehovú dosku s rozmermi 10 x 10 m, ktorá ich následne strhla do strmého exponovaného žľabu do Slavkovskej dolinky. V análoch sa to momentálne zapíše ako najskoršie lavínové nešťastie pred zimnou sezónou. Doteraz najskoršia lavínová príhoda bola v Belianskych Tatrách, ku ktorej došlo 17. októbra 1974 v Kopskom sedle. A tu bola chyba našej voľby. Keby sme toto vedeli, tak by bola hlúposť chodiť tam pri daných podmienkach.

Užitočné odkazy

• Výstup na Rysy v zimných podmienkach (aktuálne z Tatier)
• Lavíny v Zadných Meďodoloch (aktuálne z Tatier)
• Szczegóły tragicznej lawiny, w której zginęli polscy przewodnicy. Najwcześniejsza w historii
• hzs.sk/tragedia-pod-bradavicou/
• rescueservice.sk
• Tatranská Javorina – Sedielko – Starý Smokovec v snehu

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek