Strážovské vrchy mám po značkách pochodené krížom-krážom. Keď sa chcem do nich znovu vybrať a nejsť trasou, po ktorej som išiel, musím si túru naplánovať mimo nich. Ako som študoval mapu pohoria, padol mi pohľad na oblasť Trenčianskych Mitíc. V nej som našiel piktogramy Dúbravskej a Brallovej skaly. Ich názvy mi nič nehovorili, tak som vymyslel túru, počas ktorej ich preskúmam. Začínať budem v Trenčianskych Miticiach, v časti Kostolné Mitice, cez Babky vystúpim na Ostrý vrch a traverzom popod Veľké Kačky a Čiernachov sa dostanem na spomenuté skaly. Túru ukončím v neďalekom Trenčianskom Jastrabí. Musím si pozrieť spoje a môžem vyraziť.

Trasa

Trenčianske Mitice, časť Kostolné Mitice – Babky – Ostrý vrch – pramenisko Mitického potoka – Pod Veľkými Kačkami – Pod Čiernachovom – Brallova skala – Pod Mackovou – Dúbravská skala – Trenčianske Mitice, časť Rožňové Mitice – Trenčianske Jastrabie

Smer Ostrý vrch

No dostať sa cez víkend verejnou dopravou z Banskej Štiavnice do Trenčianskych Mitíc v rozumnom čase je problém. Dobré spojenie je len v pracovných dňoch. Preto v jedno štvrtkové ráno vystupujem na zastávke autobusu v Kostolných Miticiach. Hneď pri nej sú malé potraviny, v ktorých si kupujem tradičné štartovacie pivo. Po jeho vypití vyrážam.

V Trenčianskych Miticiach sa hádam viac ako dvadsať rokov koná turistický pochod Mitická dvadsiatka. Pre výstup na vrchol Ostrého vrchu využívam jeho jednu vetvu. Hneď za kostolom odbočujem na úzky chodník vedúci ponad obec. Aj keď som len niekoľko metrov nad okolím, pekne vidím Považský Inovec a zvlnenú Bánovskú pahorkatinu. Pomaly naberajúc výšku prechádzam okolo miesta, ktoré asi v minulosti plnilo funkciu futbalového ihriska.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Postupujem borovicovým lesom k okraju bývalého lomu. Za Babkami sa jeho charakter mení. Z borovicového sa stáva bukový. Moje sily zakrátko preverí strmý úsek vedúci okolo skalnej steny. Za ním sa členitosť terénu zmierňuje, ďalej idem takmer po rovine. Onedlho vchádzam do plytkej doliny. Po jej dne sa dostávam k menším bralám. V nadmorskej výške asi 650 metrov vchádzam do oblakov. Takže okolitý les má hneď tajomnú atmosféru. Križujúc trasu Soblahovskej 35-ky o štvrťhodinu dosahujem vrchol Ostrého vrchu.

Na Ostrom vrchu

Na vrchole vládne hmla a sychravé počasie. Viditeľnosť klesla na maximálne päťdesiat metrov. Vďaka vysokej vlhkosti vzduchu je všetko naokolo mokré. Sediac v prístrešku posilňujem telo slaninkou a zohrievam sa vareným vínom z termosky. Obe komodity mi beztak zdvíhajú dobrú náladu. V duchu sa vraciam k predchádzajúcim návštevám. Prvýkrát som tu bol dobre dávno. Naposledy zase pred 2,5 rokom počas vandra zo Slatinky nad Bebravou do Šale. V praveku na vrchole stálo hradisko. A dnes je ideálny čas na sledovanie jeho valov. Je vegetačný kľud a celkom jasne vidieť terénnu vlnu, ktorá je ich pozostatkom.

Brallova skala

Oddýchnutý a posilnený vyrážam. Na zostup som si vybral miestnu zelenú značku, ktorá je v mapách zakreslená pod názvom „Na Ostrý vrch“. Po nej zostúpim do sedla medzi Ostrým vrchom a Veľkými Kačkami. Nie som si istý, či sa sedlo volá Červená hora, alebo názov patrí oblasti ležiacej severnejšie. Zo sedla vidieť Trenčín, široké údolie Váhu a Biele Karpaty. Ich hrebeň sa ukrýva v oblakoch. Južne pod sedlom leží pekná lúka. V jej dolnej časti pramení Mitický potok. Jeho pramenisko nie je upravené, voda sa dá nabrať len za pomoci hrnčeka.

Z lúky klesnem asi 40 výškových metrov na križovatku lesných ciest. Pokračujem po tej, ktorá traverzuje masív Veľkých Kačiek. Popadané lístie na nej vytvára hotový koberec. Pod Čiernachovom križujem trasu Mitickej dvadsiaty a o dvadsať minút mi navigácia signalizuje, že som na mieste, kde treba odbočiť k Brallovej skale. K nej sa dostávam po dobre vychodenom chodníku. Skala je ukrytá v lese. Jej ostré a strmo padajúce bralá ukončujú ostrožný výbežok, ktorý poskytuje výhľad najmä juhovýchodným smerom.

Dúbravská skala

Vraciam sa na lesnú cestu, ktorú onedlho opäť opúšťam a po hrebeni horského výbežku pokračujem ďalej. Chodník prechádza okolo menších brál a privádza ma pod Dúbravskú skalu. Na ňu vedie krátka odbočka. Skalný masív je dlhý skoro 300 metrov a jeho veľká časť je ukrytá v lese. Približne uprostred sa nachádza malá čistinka, ktorá poskytuje úchvatný výhľad. Vidieť z nej od Ostrého vrchu, cez Rokoš, Vtáčnik, Tribeč až po Žibricu a Zobor. Priamo pod nohami leží Bánovská pahorkatina s Bánovcami nad Bebravou a v diaľke sa v opare stráca Nitra.

Turisti z okolia na vyhliadke postavili kríž s provizórnym oltárom a niekoľko lavíc. Miesto dopĺňa socha Madony a výhľadová ružica. Keďže som takmer na konci túry a času mám viac než dosť, dlho sedím na bralách pozorujúc okolie. Až po hodine vstávam a pomaly začínam zostupovať.

Do Trenčianskeho Jastrabia

Chodník najprv mierne klesá, no neskôr je poriadne príkry. V týchto miestach sú naťahané laná, ktoré umožňujú bezpečnejší výstup alebo zostup. Pomaly sa dostávam k okraju rozsiahleho kameňolomu Skaličky. Znovu sa napájam na trasu Mitickej dvadsiatky a spleťou chodníkov postupujem vpred. Značiek je tu ako šafranu a mám celkom problém trafiť správny. Niekoľkokrát sa dostanem tam, kde som nechcel byť, ale všetko zachraňuje GPS-ka.

Zostúpim ešte zopár metrov a som na ceste. Po nej v pohodlnom tempe prichádzam do Rožňových Mitíc (časť Trenčianskych Mitíc). V dedine nie som prvýkrát. V minulosti som ju navštívil v rámci mojich hradologických aktivít. Priamo v obci stáli dva gotické hrádky a na ostrohu volanom Hradište zase praveké hradisko. Z hrádkov sa zachoval len jeden a aj ten pohltili neskoršie prestavby a dnes je z neho kaštieľ. Z druhého zostali len základy, na ktorých stojí novodobá hospodárska stavba vedľa kaštieľa.

Poniže, na malom námestí sa nachádza upravený prameň Mitickej minerálky. Keď ju chcem ochutnať, normálne si musím vystáť rad ľudí, ktorí si ju prišli načerpať. Keď jeden pán vidí, že si z nej chcem nabrať len do pollitrovej fľašky, púšťa ma dopredu. Čakateľov na vodu ešte požiadam, aby ustúpili, lebo si chcem prameň odfotografovať. Potom naozaj bez zastávok zdolávam posledný úsek do Trenčianskeho Jastrabia. V dedine si to zamierim rovno do krčmy nesúcej hrdo názov Bar RYO. Objednávam si pivo a tradične hodnotím túru.

Zhrnutie

Túra, ktorú som práve dokončil, viedla až na pár exponovaných úsekov v nenáročnom teréne. Prechádzal som takmer výlučne lesmi, po chodníkoch a lesných cestách. Poväčšine som sa pohyboval mimo značiek. Len na výstup na vrchol Ostrého vrchu som využil časť vyznačenej trasy Mitickej dvadsiatky. Jej netradičné žltočervené značenie bolo pomerne dobré. V ostatných častiach som na orientáciu používal GPS-ku.

Voda sa dá počas túry nabrať z neupraveného prameniska Mitického potoka, aj to len s pomocou hrnčeka. Druhý prameň, Mitická slatina sa nachádza v závere (alebo na začiatku) trasy. Obchody s potravinami nájdete v Kostolných Miticiach, Rožňových Miticiach a v Trenčiansko Jastrabí. Otváracie hodiny sú na internete. Krčmy fungujú len v Trenčianskom Jastrabí.

V pracovných dňoch je verejná doprava pomerne hustá. Cez víkend do blízkeho Trenčína a Bánoviec nad Bebravou spojov chodí taktiež dosť. Horšie je to so spojením do odľahlejších lokalít. Hlavným cieľom túry bol Ostrý vrch, ktorý je zároveň najvyšším bodom geomorfologickej časti Ostrý, a bralá Dúbravskej a Brallovej skaly. Najmä prvá poskytuje krásny panoramatický výhľad na blízke i ďaleké okolie.

Priamo na trase sa nachádza hradisko (Ostrý vrch) a dva výrazne prestavané gotické hrádky (kaštieľ a hosp. stavba v Rožňových Miticiach). V neďalekých Zemianskych Miticiach je v polohe Hradište ďalšie hradisko. Takmer neznámy stredoveký hrad stojí pri Motešiciach a vo Veľkej Hradnej. Do rovnakého obdobia spadajú hrádky v Dubodiely a Ruskovciach. Opevnenie na blízkej Hroblici je spájané so známou bitkou pri Hámroch (Trenčíne) v roku 1708. Keď si teda na záver celú túru v mysli premietnem, tak jej naozaj nemám čo vytknúť. Splnila všetky moje očakávania!

Tradičné ukončenie v krčme

Keďže mi ide autobus až tesne pred osemnástou hodinou, času mám habadej. Krátim si ho debatami s miestnymi štamgastmi, s ktorými rozoberáme všetko možné. Ale keď príde reč na konšpirácie a iné nezmysly, debatu radšej ukončím. Lebo mám dojem, že by ma za moje názory odtiaľto asi hnali vidlami. Beztak čas pokročil a do odchodu autobusu mi zostáva necelých dvadsať minút. Rozlúčim sa a rýchlo sa presuniem na zastávku Trenčianske Mitice, rázcestie. Odtiaľ mi ide cez Trenčín a Žiar nad Hronom posledný spoj domov.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek