Trasa

Kamenica nad Hronom - Skaly, vyhliadka - Pri kóte 344 - Kováčov, domov dôchodcov - Kováčov, rekreačné stredisko – Chľaba - Pri Troch studničkách - Chata Ipeľ - Pri kóte 344 - Skaly, vyhliadka - Kamenica nad Hronom

Za lákavou vyhliadkou

Pohorie Burda registrujem okolo dvadsať rokov. Zľahka ma zaujalo pri dovolenkovom pobyte v Štúrove pred vyše dekádou, keď som sa bol prejsť po hrádzi k sútoku Hrona a Dunaja. Na to si už však len matne spomínam a z týchto čias mi zostali v hlave skôr iné vylomeniny, čo sme na pobyte s kamarátmi zažili.

V rámci spoznávania našej krajiny mi pár rokov vŕtal v hlave plán sem zájsť a pozrieť si Burdu zblízka. Silným lákadlom boli úžasné fotografie na esíčko Dunaja pri Štúrove, prípadne maďarskom Ostrihome.

Síce som sa pár dní pred mojím výjazdom dozvedel, že sem v máji plánuje výjazd kamarát Tomáš, ale odrádzala ma od toho tunajšia májová bujná vegetácia a chcel som sem vyraziť o mesiac skôr.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V sobotné ráno vyrážam na juh-južatý, kde som zo 5 rokov nebol. Po dvoch hodinách cesty som v Kamenici nad Hronom, kde pri tunajšom kostole vyrážam cez dedinu za lákavým výhľadom z Kováčovských skál. V lese si všímam, že je slušne rozbujnený a rastliny pomaly atakujú pol metra. Chodník je však v dobrom stave, čo ma teší, že sa nemusím prebíjať. Vidieť, že rozmach turistiky posledných rokov neobišiel ani minipohorie.

Za polhodinku stúpania sa vynáram na prvej skalnej vyhliadke a nadšený si užívam v úvode spomenutú krásnu scenériu. Po pár minútach sa presúvam na ďalšiu vyhliadku o čosi ďalej. Esíčko Dunaja sa mojím postupom na východ pomaly zvýrazňuje a zaujmú ma výraznejšie skalné objekty. Ide o balvany a dvojmetrovú zlepencovú vežu. Dodávajú miestu zaujímavú kompozíciu na fotenie.

Po dostatočnom pokochaní sa vnáram opäť do sviežeho lesa. Pri kóte 344 (Panský les) chodník zatáča na juhovýchod, a tak sa ním vydávam. V mape som si vyhliadol, že na skalných rebrách je malé skalné okno. Rozhodnem sa ho pohľadať, a tak sa blížim k miestu, kde by malo byť. Nevidím ho ani na jednom zo skalných rebier, ktoré sú poriadne strmé a do svahov nižšie je dosť nebezpečné ísť. Navyše je sucho a prašné svahy sú ideálne na šuchnutie sa dolu. Cítiť tu nepríjemný zápach zveri a všímam si množstvo trusu. Tipujem, že to asi budú muflóny, pretože ich zápach mi je málo známy. Srnčí, diviačí a jelení poznám dosť dobre. Žiadne zvery však na trase nestretnem. Takže otázka zostáva hypotézou.

Po treťom pokuse a vyše polhodinke hľadania kašlem na skalné okno a začínam zostupovať dolu do Kováčova. Zostup ubehne rýchlo a čoskoro som pri posledných kamenných zbytkoch kaštielika s dobovou pohľadnicou a uhorským nápisom Üdvözlet Kovácspalakból (preklad: Pozdrav z Kováčova), o ktorom som však na internete viac nezistil. Historická stavba na fotografii však pôsobí nesmierne esteticky.

Dedina Chľaba a lesmi Burdy

Popri rekreačnom areáli Kováčov, miestnej chatovej oblasti a penzióne Modrá rybka sa blížim do dediny Chľaba, kde si chcem obzrieť miestne kamenné pivnice. Obzerám sa za pekným roľníckym domčekom, ktorý spolu s vŕškom, ktorým som schádzal, vytvára pekné zákutie.

Cestou ma míňa pár stovák, opakujem pár stovák cyklistov. Žasnem, ako to tu turisticky fičí. Už v dedine ma zaujmú takmer 30 cm vysoké zemiaky, ktoré vyzerajú, že neboli v žiadnom skleníku alebo fóliovníku. To len veľmi slabá zima a extrémne teplé mesiace február a marec urobili svoje. Všímam si pštrosa v záhrade o pár domov ďalej.

Čochvíľa som pri pivniciach, ktoré si krátko obzriem. Pôsobia, ako by boli vytvorené v žltom piesku, ale sú skutočne kamenné. Následne sa otáčam a vydávam sa do Veľkej doliny a popri potoku Dolná pozvoľne stúpam sviežou zelenou dolinou. V jej polovici sa chodník stáča vpravo a strmo stúpa k Chate Ipeľ. Pri stúpaní sa na staršom rúbanisku otvára malý priestor na výhľad na lesy Burdy. Všímam si vzdialený Burdov, za ktorým leží takmer rovnako vysoký Plešivec. Je zároveň najvyšším bodom pohoria, ktoré mi z tohto pohľadu trochu pripomína Vtáčnik. Aj keď o kilometer nižší.

Za pár minút som pri poľovníckej chate. Je pri nej veľký altánok so stolmi a lavičkami a dalo by sa tu dobre zakempiť. Oddychuje tu jedna rodinka a preto sa po poobzeraní vydávam k Trom studničkám.

Následne sa vraciam na asfaltovú cestu a smerujem k rázcestiu na Bajtavu. Cítim ako mi začínajú výrazne slziť oči z jarných alergických prejavov. Po lieku nakoniec nesiaham, aj keď neskôr viem, že som to mal urobiť, pretože občas idem takmer poslepiačky. Terén je však nenáročný a čoskoro sa vynáram na malej lesnej polianke pod Kráľovou horou, kde sa akurát nakladá dubové, hrabové a agátové drevo na odvoz. Malé pohorie je však pekné a na väčšie rúbane som nenarazil a ani nevidel, čo ma poteší.

Posledné kilometre idem opäť popri vyhliadkach z Kováčovských skál. Na dve z nich opäť neodolám odbočiť. Deň však postúpil a opar z teplého dňa výhľady o čosi obmedzil, preto sa dlho nezdržiavam. Pri zostupe nachádzam v tráve trochu nešťastne známeho jedovatého chrobáka májku fialovú. K autu prichádzam v lepšom zdravotnom stave a upokojené oči mi dovoľujú šoférovať.

Záver

Minipohorie Burda alebo po starom Kováčovské kopce vo mne zanechali veľmi pozitívny dojem. Sviežozelená jar im skutočne pristane, ale „nebolo by od veci“ navštíviť miesta aj v inom ročnom období. Ak sa do Štúrova niekedy vrátim, napríklad na dovolenku, rozhodne si z nich nenechám ujsť východ alebo západ slnka, ktoré musí byť ozaj čarovné.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek