Komentár
K článku: Tri Vody
nová témaK článku: Tri Vody
nová témaAde.e k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Ako, je pravda, ze som zlenivel na cestovanie a tak na jeden den chodim uz len po okolici, no u mna je to 6hodin cesty na a z Kysuc, tak to sa mi kvoli 5 hodino …
+ 20 ďalších príspevkovAde.e k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Velmi malo znama a navstevovana, no krasna oblast. Ja som ju, okrem Ostreho, este nenavstivil, ale uz par rokov mam v plane. Oplati sa vsak ist aj neznacene od …
+ 8 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Sinec na jeseň Výborná správa ! Pamätám Sinec pekný potom rozjazdený ťažkou technikou, viac razy som tam vtedy poblúdil.
+ 17 ďalších príspevkovMarianE k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Najvyšší bod na trase je Suchý vrch
+ 1 ďalší príspevokMatobee k článku: Juhovýchodnou časťou Levočských vrchov v marci Henrich máte to tam krásne. Levočáky su skvelá a Branisko ešte viac. Zavítal som aj tam pred týždňom. Dokonca aj s kúskom Bachurne neďaleko tvojho rodiska/domov …
+ 5 ďalších príspevkovMatobee k článku: Hrebeňom Volovských vrchov z Košíc do Poproča v zime Henrich tak to by som netipol, že si v tejto známej časti blízko Košíc nebol. Ale prekvapenia patria k životu. No uvidíš kedy sa tam dostaneš. Ako vravíš, nebol …
+ 9 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nový návštevný poriadok v Tatrách rozširuje možnosti pre skialpinizmus, no pridáva nové povinnosti a zakazuje vstup so psom do vysokohorského prostredia JAMES a HNO shsjames.org/horolezectvo-niz… Mimochodom, jendá sa o I. až II.+ UIAA. Choďák vypadol úplne
+ 29 ďalších príspevkovOliver Malacky k článku: Známym a predsa neznámym masívom Devínskej Kobyly Ahojte,všetci no ako?😄😃
nová témaOliver malacky k článku: Spustili program Živé chodníky 2024 na obnovu turistickej infraštruktúry a značenia Super milovať
nová témaLubo: Problémy s registráciou Na prihlasenie mozes pouzit aj svoju emailovu adresu. Ak si uz nespominas na heslo, mozes si ho zresetovat.
+ 756 ďalších príspevkovK článku: Nočný lejak
nová témaZdenči k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Vlani sme dali so synátorom 11-dňový roadtrip Srbsko, Bosna Hercegovina, Čierna hora a trošku aj Chorvátsko a ostalo ešte mnoho miest, ktoré by sme chceli vidie …
+ 9 ďalších príspevkovK článku: Jarná Omšenská Baba, Jánošíkove diery a čerešňové sady v Brdárke
nová témaSosal k článku: Chata Volovec Tak pan správce se mi už ozval. Otevřeno bude :)
+ 61 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Kliešte sa posúvajú vyššie čipovanie proti KE : pozornakliesta.sk/?utm_campai…
+ 145 ďalších príspevkovTono k článku: Krajinou vyhasnutých vulkánov – od Sovieho hradu po Steblovú skalu Kusok juznejsie od Hajnacky sa nachádza zaujimava Kostna dolina, paleontologicky lokalita s nalezmi kostrovych pozostatkov zvierat z tretohor. Ale pozor, roklin …
+ 6 ďalších príspevkovBazin k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Nadhera !
+ 5 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Národné parky sú nefunkčné, akú reformu by potrebovali? Soňa, tú modrú na titulke si vyrobyla fotošokom, alebo polarizérom ? odomk.: dennikn.sk/…/?cst=dfe885e641e…
+ 44 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Želobudzká skalka a zaujímavosti Poľany Soňa : Malachovské skalky nad Banskou Bystricou ( odmkol som ) dennikn.sk/…/?cst=b7bbfb4a2de…
+ 7 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách (strana 3)
TZCH Stola - Hagy je priechodny, tuto pisu daco ine
lesytanap.sk/…/clanok.php?id=…
Magistrala prechodna
poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…
SRO :
Maroš Petrík :
Cesta slobody prejazdna cela, odpratanňvanie stiepky etc.pokracuje.
Nemáte niekto bližšie informácie ako je teraz po májovej víchrici priechodná hrebeňovka cez Nízke Tatry.
Merhorn: to nie je o Krušných vs. Šumave, je to tamojšie porovnanie u jedincov vysadených v týchto lokalitách z výraznejšie odlišných oblastí, napr. z Vysočiny, no aj zrovna ako naznačuješ, z Dol. Rakúska. A takými Tatry pre podmienky klimatické či pôdne sú iste.
A ku genetickej diverzite, veď práve (vtedy nevedome) zlou aplikáciou tu bola jednoznačne chyba v ich výsadbe pred cca storočím.
Jjano, analógia biomechanizmov jednoznačne existuje, no iste ja ani nikto nehovorí o aplikácii, ale len ako ako príklad. Varovanie skôr, že sa u nás v praxi lesníctva neberie biológia tak seriózne.
(FYI žula je anorganická :-)
jjano a vsetci sme len dietky bozie... :) (samozrejme)
rado, ono sa to robi aj kvoli zachovaniu genetickej diverzity. Nemusi to nutne vzdy znamenat, ze genotyp z sumavy musi nevyhnutne stradat v prostredi krusnych hor (tvoj priklad). Moze ale nemusi, vzdy to zalezi na specializacii a podmienkach tej - ktorej oblasti.
Ak si dobre pamatam tak semena boli z alspych smrekov, ale neviem konkretne skade, nezistoval som to a ak som tu informaciu kedysi cital a vedel, nepamatam si uz.
Pride mi asi skor dolezitejsi faktor - monokultura a to tak druhova ako aj vekova. Asi by bolo dobre ak toto cita nejaky ekolog napr. aby sa vyjadril, takto to je skor len diskusia ludi co trosku vedia ale v podstate nic :) (nic v zlom ale sme diletanti v tejto teme asi vacsina z nas)
Vidím, že sa spúšťa debata (a to je dobre), tak jedno varovanie: Neporovnávajte organizmus človeka a organizmus lesa. Nepersonifikujte les, to je cesta do pekla. Človek je človek, žula je žula a les je les. :-)
Merhorn: samozrejme príklad v istom zmysle exponovaný.
Neviem, čo tými podmienkami myslíš, ak klimatické či výškové a pôdne, tak ani tie, v niečom vôbec, a predovšetkým ide o tú genetiku. Už dnes sa jednoznačne uznávajú lokálne genotypy ako základ. Ako príklad zrovna slúžia dáta napr. zo Šumavy či Krušných hôr, že kalamity prežili práve pôvodné jedince.
rado, tvoj dlhsi prispevok asi siprecitam neskor, mmtalne nemam tolko casu, ale urcite sa k nemu vratim. Len som chcel reagovat na tvoju akusi analogiu. Je mi jasne, ze si to ponal len ramcovo, no trosku prehnane aj tak. To, ze, konkretne smrecina nebola geneticky miestna, neznamena, ze nebola z lokalit s podobnymi podmienkami. Pozor na to.
Plus ešte asociáciu k tej prvej zmienke, o genetike drevín: danosti Nepálca a človeka z nížiny.
Tarazed :
nie su to suchare. Tych padlo velmi malo, v bezzasahovej zone. Inde suchare nie su vo vacsom meradle. Na pohlad zdrave stromy sa lamalio ako zapalky.
Aj cast kalamity v NPR bola po r.2004 vytazena.
merhorn, vlado: iste dobre viete, že predmetné smrečiny, ktoré práve padli, boli geneticky nepôvodné z Tatier. I keď vydržali viacero víchric vo svojej histórii (a boli napr. v 60-tych r. i silnejšie), vďačili za to svojmu mladšiemu veku a no hlavne lepšiemu zdravotnému stavu.
No medzitým práve u smrečín došlo k ich výraznému rozpadu, tj. zhoršeniu zdrav. stavu, okrem znečistenia imisiami smrečiny veľmi výrazne trpia pri zvýšenej priemernej teplote a hlavne deficite vlhkosti, čo sa za min. posledné dve suchšie a teplejšie desaťročia udialo, s imisiami dlhodobejšie (a niečo ako efekt fajčenia u človeka). Na plošné kalamity vetra i lykožrúta nie nič lepšie s kombináciou vekovej a druhovej monokultúry (no konečne si treba uvedomiť aj že lykožrút je súčasťou dynamiky lesa). Ako príklad asociácia na človeka. Epidémii lepšie odolá komunita len výhradne xy ročných starcov, či prirodzené vekové rozvrstvenie obyvateľstva?
Stav predošlého obdobia zalesňovania nie je možné udržať. Síce pozitívom je, že i lesníci uznávajú chybu predošlého a uplatňujú i druhovú rozmanitosť, no veková zostáva. Ale hlavne vyťažením a odvozom drevnej hmoty sa stráca biomasa ako primárny základ lesného ekosystému (pôdu lesníci nedodajú, no nielen o ňu ide), no i stráca sa nevyhnutná diverzita, a to nielen pre prirodzenú obnovu. Ťažbou mechanizmov dochádza k destabilizácii tohto systému nielen mechanicky, no vytvoria sa predpoklady aj pre ďalšiu eróziu a vplyvy napr. prehriatím a vysušením stanovíšť, čo len zase má vplyv na zdravotný stav drevín. A zase asociácia na človeka, aký zložitý je to biomechanizmus, ak je deficit toho či oného, aké to má následky. V biológii drevín to nie je v zásade nič iné. A preto je povážlivé, že v tak krehkom prostredí akým sú vysokohorské oblasti sa zakladajú podmienky viac menej priamo proti prírode, keď chceme mať tam les a nie púšť.
To samozrejme hovorím o lese v regulárnej zóne NP, akým teda by mal byť. Iste hospodársky charakter môžu mať ich ochranné lesy.
Ide o NP, kde inde ako tu je by prirodzený les mal byť. Kultúrna krajina s polomŕtvym ekosystémom je všade okolo nás. Prirodzený les tam historicky bol, treba len ponechať podmienky na jeho spätnú tvorbu prírode samej.
Ešte jednu paralelu problematiky spomeniem, a to útok na zdroje verejných financií zbytočným vyhadzovaním za nákladné asanačné práce či stavby zbytočných ciest apod., keď ešte v našinec to dokáže najdrahšie, viem prečo. No primárne sú toto vyhodené peniaze.
Celkovo mám túto situáciu za signifikantnú pre reálny stav ochrany prírody u nás.
lubo vsak prave to. toho bezzasahoveho uzemia je tak malo ze vlastne ani nemas velmi s cim porovnavat. vela ludi frflr ze by s tym nieco mali robit ale ani netusia ze oni s tym nieco robia a ti frflajuci na ochranarov vlastne frflu prave na tych lesnikov a ludi okolo tazby (ktori s lesnikmi casto nemaju skoro nic spolocne).
pokial chce clovek naozaj porovnavat musi ist trebars smerom na zapad aspon do bavorska. ak chce niekto vidiet ako by mal vyzerat naozajstny narodny park v strednej europe, je to naozaj poucne
Zakladna otazka je, ci sme v narodnom parku alebo v lunaparku. Ak sme v tom prvom, musime aj vetrove kalamity povazovat za sucast pribehu, rovnako ako zmenu klimy a reakciu prirody nan. V lunaparku nas bude zaujmat len ludske hladisko "ja chcem aby tam stal penky zeleny les a hned". Ano, este je tu aj tretie hladisko a sice, ze je to velmi lakavy zdroj lahkeho prijmu. Mnohe stromy co sa odvezu nebudu vykazane a manko sa poriesi nejaky poziarom, ktory sposobi zly zly turista. Najlepsie v lokalite, kde okrem lesakov chodia nanavys "medvede nahanat lisky". Vsak kopnut si treba. Skoda, ze v zime (so snehom) nie su poziare, to by sa dalo potom zvalit na skialposov.
Mimochodom, bolo by celkom prospesne, keby sa teraz zacalo poriadne porovnavat, ako sa vyvijaju uzemia plne manazovane, napoly manazovane a tie bezzasahove. Podotykam, ze tych poslednych je len 6% z celkovej rozlohy kalamity.
vlado2: rozkaz! :-)