Komentár
Martin knor k článku: Juhovýchodnou časťou Levočských vrchov v marci Nie pri Kapitule. Asi tu N49.09897° E20.76035°. Mozno je spravnejsie pomenovanie kravin ako stodola. Ale kravy tam uz dlho neboli.
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Juhovýchodnou časťou Levočských vrchov v marci Nie pri Kapitule. Asi tu N49.09897° E20.76035°. Mozno je spravnejsie pomenovanie kravin ako stodola. Ale kravy tam uz dlho neboli.
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Za jarnými kvetmi na Devínsku Kobylu s deťmi Devinska kobyla je nadherna oblast. Najkrajsia je prave na jar, neskor tam budu sialene roje komarov.
nová témaMartin knor k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Tento poznate? "Besuchen Sie Albanien. Ihr Mercedes ist schon da!" Tiez som s automatom zatial jazdil iba raz. Musel som, pretoze lavou rukou by som radenie pop …
+ 6 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jesenno-zimný Slavkovský štít 37 rokov skor bol ten chodnicek po zjazdovke v pohode. Sli sme nim ako studenti pocas zemiakovej brigady na kopec. Ale dolu sme isli slusne.
+ 4 ďalšie príspevkySvatopluk k článku: Okolím Krupiny 2: Tesárska roklina, Rykynčice, Dudince a vychádzka cez Vartovku Pekné výlety. H. Tesáre - Dudince sa mi páči najviac. Tesárska dolina stojí za to. Dudince sú moderné kúpele ( pri troške negatívneho myslenia by šlo povedať "p …
nová témaDoxaD k článku: Zimná Martalúzka z Pustého poľa s deťmi Dakujem Ti velmi pekne za info.
+ 13 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Starý plášť cez Jeleniu horu a Čiernu skalu Pekne miesta. Presiel som to cele, hoci na Starom Plasti som bol uz davnejsie. Najblizsie dni sa opat chystam na Ciernu skalu kvoli jednej burine.
+ 2 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Zimná Krížna so záchrannou akciou Pred par rokmi som to siel naopak, ale zo Starych Hor. Napriek snezniciam som sa na traverze na zelenej poriadne prepadaval do kosodreviny. Bolo ovela viac sneh …
+ 6 ďalších príspevkovSona k článku: Východnou časťou Wachau Ratrakove tempo znamena, ze ides ako stroj? Pri tej poznamke, ze pri vystupe do kopca bude najblizsia zastavka o pol hodiny, to tak chapem :)
nová témaSona k článku: Prekliate pivo Skusis teraz poochutnavat aj slovenske piva a radlery? :)
+ 24 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nový návštevný poriadok TANAP v príprave Vo veku 89 rokov opustil rady niekdajších „tanapákov“ prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. (*1935). Zastával v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pozíciu riadit …
+ 472 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou No bola to skôr sivá jeseň 😃. Hmla jak mlieko. A vidmo bolo v Pilišslych vrchoch už na druhom brehu Dunaja 😃. Niekedy snáď spíšem aj túto túru. Bola to pekná št …
+ 14 ďalších príspevkovMuska k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Tak ako píšeš, podobne to vyzerá aj v Páleničnej a Čiernej doline a počul som aj o doline smerom na Boldišku - túto som zatiaľ nenavštívil, nechce sa mi motať p …
+ 19 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Jarný okruh cez terchovské osady Marunovci a Šmehýľovci Janabilesova: jasnačka. -))
+ 5 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Tanzánia - Kilimanjaro (Kilimandžáro) Obuv je dôležitá (pri vrcholovke) abcnews.go.com/…/story?id=246…
+ 1 ďalší príspevokLubo k článku: Národný park Muránska planina otvoril nový chodník k syslovisku Biele vody Do clanku sme doplnili presny priebeh trasy, ktora bude mat dva useky: Muran – syslovisko Syslovisko – Predna hora Link na mapu: mapy.dennikn.sk/?trasa=fyFV …
+ 3 ďalšie príspevkyPeter61 k článku: Medvede budeme asi strieľať Huliak ulovil medvedicu. Odborníci sa zhodujú v tom, že situáciu treba riešiť v niektorých prípadoch aj odstrelom (odomknuté) dennikn.sk/…/?cst=37d3d9782b8…
+ 264 ďalších príspevkovK článku: UNIMO útulňa a rozhľadňa nad Dúbravicou
nová témaSvatopluk k článku: Kolkáreň Drienčany Dobrá správa pre putujúcich týmto zabudnutým krajom. V Drienčanoch sú drevené sochy, možno od rovnakého autora ako Jánošík na Klenovskom Vepri.
nová témaLubo: Turistické značkované trasy Opravili sme chybu, ktora v niektorych pripadoch sposobovala naplanovanie trasy jednosmernym usekom v opacnom smere. Napriklad Klastorna dolina v opacnom smere …
+ 1922 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách (strana 3)
TZCH Stola - Hagy je priechodny, tuto pisu daco ine
lesytanap.sk/…/clanok.php?id=…
Magistrala prechodna
poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…
SRO :
Maroš Petrík :
Cesta slobody prejazdna cela, odpratanňvanie stiepky etc.pokracuje.
Nemáte niekto bližšie informácie ako je teraz po májovej víchrici priechodná hrebeňovka cez Nízke Tatry.
Merhorn: to nie je o Krušných vs. Šumave, je to tamojšie porovnanie u jedincov vysadených v týchto lokalitách z výraznejšie odlišných oblastí, napr. z Vysočiny, no aj zrovna ako naznačuješ, z Dol. Rakúska. A takými Tatry pre podmienky klimatické či pôdne sú iste.
A ku genetickej diverzite, veď práve (vtedy nevedome) zlou aplikáciou tu bola jednoznačne chyba v ich výsadbe pred cca storočím.
Jjano, analógia biomechanizmov jednoznačne existuje, no iste ja ani nikto nehovorí o aplikácii, ale len ako ako príklad. Varovanie skôr, že sa u nás v praxi lesníctva neberie biológia tak seriózne.
(FYI žula je anorganická :-)
jjano a vsetci sme len dietky bozie... :) (samozrejme)
rado, ono sa to robi aj kvoli zachovaniu genetickej diverzity. Nemusi to nutne vzdy znamenat, ze genotyp z sumavy musi nevyhnutne stradat v prostredi krusnych hor (tvoj priklad). Moze ale nemusi, vzdy to zalezi na specializacii a podmienkach tej - ktorej oblasti.
Ak si dobre pamatam tak semena boli z alspych smrekov, ale neviem konkretne skade, nezistoval som to a ak som tu informaciu kedysi cital a vedel, nepamatam si uz.
Pride mi asi skor dolezitejsi faktor - monokultura a to tak druhova ako aj vekova. Asi by bolo dobre ak toto cita nejaky ekolog napr. aby sa vyjadril, takto to je skor len diskusia ludi co trosku vedia ale v podstate nic :) (nic v zlom ale sme diletanti v tejto teme asi vacsina z nas)
Vidím, že sa spúšťa debata (a to je dobre), tak jedno varovanie: Neporovnávajte organizmus človeka a organizmus lesa. Nepersonifikujte les, to je cesta do pekla. Človek je človek, žula je žula a les je les. :-)
Merhorn: samozrejme príklad v istom zmysle exponovaný.
Neviem, čo tými podmienkami myslíš, ak klimatické či výškové a pôdne, tak ani tie, v niečom vôbec, a predovšetkým ide o tú genetiku. Už dnes sa jednoznačne uznávajú lokálne genotypy ako základ. Ako príklad zrovna slúžia dáta napr. zo Šumavy či Krušných hôr, že kalamity prežili práve pôvodné jedince.
rado, tvoj dlhsi prispevok asi siprecitam neskor, mmtalne nemam tolko casu, ale urcite sa k nemu vratim. Len som chcel reagovat na tvoju akusi analogiu. Je mi jasne, ze si to ponal len ramcovo, no trosku prehnane aj tak. To, ze, konkretne smrecina nebola geneticky miestna, neznamena, ze nebola z lokalit s podobnymi podmienkami. Pozor na to.
Plus ešte asociáciu k tej prvej zmienke, o genetike drevín: danosti Nepálca a človeka z nížiny.
Tarazed :
nie su to suchare. Tych padlo velmi malo, v bezzasahovej zone. Inde suchare nie su vo vacsom meradle. Na pohlad zdrave stromy sa lamalio ako zapalky.
Aj cast kalamity v NPR bola po r.2004 vytazena.
merhorn, vlado: iste dobre viete, že predmetné smrečiny, ktoré práve padli, boli geneticky nepôvodné z Tatier. I keď vydržali viacero víchric vo svojej histórii (a boli napr. v 60-tych r. i silnejšie), vďačili za to svojmu mladšiemu veku a no hlavne lepšiemu zdravotnému stavu.
No medzitým práve u smrečín došlo k ich výraznému rozpadu, tj. zhoršeniu zdrav. stavu, okrem znečistenia imisiami smrečiny veľmi výrazne trpia pri zvýšenej priemernej teplote a hlavne deficite vlhkosti, čo sa za min. posledné dve suchšie a teplejšie desaťročia udialo, s imisiami dlhodobejšie (a niečo ako efekt fajčenia u človeka). Na plošné kalamity vetra i lykožrúta nie nič lepšie s kombináciou vekovej a druhovej monokultúry (no konečne si treba uvedomiť aj že lykožrút je súčasťou dynamiky lesa). Ako príklad asociácia na človeka. Epidémii lepšie odolá komunita len výhradne xy ročných starcov, či prirodzené vekové rozvrstvenie obyvateľstva?
Stav predošlého obdobia zalesňovania nie je možné udržať. Síce pozitívom je, že i lesníci uznávajú chybu predošlého a uplatňujú i druhovú rozmanitosť, no veková zostáva. Ale hlavne vyťažením a odvozom drevnej hmoty sa stráca biomasa ako primárny základ lesného ekosystému (pôdu lesníci nedodajú, no nielen o ňu ide), no i stráca sa nevyhnutná diverzita, a to nielen pre prirodzenú obnovu. Ťažbou mechanizmov dochádza k destabilizácii tohto systému nielen mechanicky, no vytvoria sa predpoklady aj pre ďalšiu eróziu a vplyvy napr. prehriatím a vysušením stanovíšť, čo len zase má vplyv na zdravotný stav drevín. A zase asociácia na človeka, aký zložitý je to biomechanizmus, ak je deficit toho či oného, aké to má následky. V biológii drevín to nie je v zásade nič iné. A preto je povážlivé, že v tak krehkom prostredí akým sú vysokohorské oblasti sa zakladajú podmienky viac menej priamo proti prírode, keď chceme mať tam les a nie púšť.
To samozrejme hovorím o lese v regulárnej zóne NP, akým teda by mal byť. Iste hospodársky charakter môžu mať ich ochranné lesy.
Ide o NP, kde inde ako tu je by prirodzený les mal byť. Kultúrna krajina s polomŕtvym ekosystémom je všade okolo nás. Prirodzený les tam historicky bol, treba len ponechať podmienky na jeho spätnú tvorbu prírode samej.
Ešte jednu paralelu problematiky spomeniem, a to útok na zdroje verejných financií zbytočným vyhadzovaním za nákladné asanačné práce či stavby zbytočných ciest apod., keď ešte v našinec to dokáže najdrahšie, viem prečo. No primárne sú toto vyhodené peniaze.
Celkovo mám túto situáciu za signifikantnú pre reálny stav ochrany prírody u nás.
lubo vsak prave to. toho bezzasahoveho uzemia je tak malo ze vlastne ani nemas velmi s cim porovnavat. vela ludi frflr ze by s tym nieco mali robit ale ani netusia ze oni s tym nieco robia a ti frflajuci na ochranarov vlastne frflu prave na tych lesnikov a ludi okolo tazby (ktori s lesnikmi casto nemaju skoro nic spolocne).
pokial chce clovek naozaj porovnavat musi ist trebars smerom na zapad aspon do bavorska. ak chce niekto vidiet ako by mal vyzerat naozajstny narodny park v strednej europe, je to naozaj poucne
Zakladna otazka je, ci sme v narodnom parku alebo v lunaparku. Ak sme v tom prvom, musime aj vetrove kalamity povazovat za sucast pribehu, rovnako ako zmenu klimy a reakciu prirody nan. V lunaparku nas bude zaujmat len ludske hladisko "ja chcem aby tam stal penky zeleny les a hned". Ano, este je tu aj tretie hladisko a sice, ze je to velmi lakavy zdroj lahkeho prijmu. Mnohe stromy co sa odvezu nebudu vykazane a manko sa poriesi nejaky poziarom, ktory sposobi zly zly turista. Najlepsie v lokalite, kde okrem lesakov chodia nanavys "medvede nahanat lisky". Vsak kopnut si treba. Skoda, ze v zime (so snehom) nie su poziare, to by sa dalo potom zvalit na skialposov.
Mimochodom, bolo by celkom prospesne, keby sa teraz zacalo poriadne porovnavat, ako sa vyvijaju uzemia plne manazovane, napoly manazovane a tie bezzasahove. Podotykam, ze tych poslednych je len 6% z celkovej rozlohy kalamity.
vlado2: rozkaz! :-)