Komentár
K článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov
nová témaK článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov
nová témaMuska k článku: Salaš Obrubovanec Ten prameň sme si všimli keď sme šli okolo na bajkoch, chystáme sa ho ísť porobiť.. Vody je tam bolo dosť, len donesieme novú dlhšiu rúrku, aby sa dalo vyriešiť …
+ 162 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Tri Vody Prechádzal som okolo 1.5.2024, oddychoval a skrýval som sa tu pred silným slnkom. Prístrešok je pekný, na spanie len v núdzi, ale pred dažďom by mal ochrániť do …
nová témaDexter K k článku: Poľovnícka chata Vartáš Stav k 7.5. 2024 Terasa je stále na tom zle, treba opatrne cez ňu. Všetky okná sa dajú zavrieť. Aj okenice dať. Dve izby ideálne na spanie aj int. dvere sa dajú …
+ 10 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy niečo aj o školských taškách closer.sme.sk/…/logo-polarnej…
+ 20 ďalších príspevkovBasso k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Nepamätám si, že by tam boli lezecké cesty. Určite by bolo super, keby sa to o ne rozšírilo, hlavne tá zadná stena jazera bola celkom vysoká. Ale nechcel by som …
+ 3 ďalšie príspevkyAde.e k článku: Ján Budaj o tom, či je medveďov priveľa a o výjazdoch na horské chaty Zaujimava informacia ohladom toho medveda z Talov a najma, ak to bol on, co nahanal tu Bielorusku.
+ 118 ďalších príspevkovAde.e k článku: Hláska na Kramárskom vrchu Urcite odporucam. Ako ta uz poznam, su to lokality, ktore sa ti urcite budu pacit. Ja som uz v tejto oblasti bol a obehal asi vsetko, co sa dalo. :) Este aj ten …
+ 6 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Tatranský ľadový dóm na Hrebienku Lučše pozdno kak nikogda
+ 128 ďalších príspevkovLubo k článku: Nič je pre prírodu všetko Rc, tvoj prispevok obsahoval urazku na ochranarov s linkom na text na Postoji o teme z nemeckej energetiky, ktora nijako nesuvisela s prispevkom, na ktory si re …
+ 61 ďalších príspevkovSona k článku: Pešo zo Štúrova k Egejskému moru 1: Maďarsko Pri tom kostole v Balatonfurede som minuly rok bola tyzden aj s detmi, Pobehali sme viacere zaujimave miesta, len som sa este nedostala k ich popisaniu. Naprie …
+ 12 ďalších príspevkovMiroslavskacel89: Zoznámenie Ahoj volam sa Miro a tiez hladam niekoho z Ke. Moje cislo je :0944444240. Mam 43 rokov. Chodil som do skautu a taboril som v lese aj mimo neho.
+ 1233 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nová ferrata cez Priečne sedlo v Tatrách Pacek a Brejčák o feratách sita.sk/dockame-sa-ferraty-na…
+ 27 ďalších príspevkovK článku: Veličova kopanica pod Valingou
nová témaMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Maťo veru, neznalého nástupištie M potrápi trošku. Ja som zas opačne v Makove a na Chate Kmínek nikdy nebol ale raz sa verím posuniem aj tam. Spomínam si na tvo …
+ 23 ďalších príspevkovDoxaD k článku: Stolické vrchy – Ostrá a Sinec Dnešný 53. ročník výstupu na Ostrú- paráda. Šli sme z Rim. Píly zelenou- bezproblémové značenie -do sedla Prieslopky, tam na smerovníku je chybne označená Koka …
+ 12 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok Petrovka Prístrešok je vynovený. Išiel som dnes okolo. Hore na doskách sa dá aj spať.
+ 9 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Chatka pod Strážovom zdravím vie niekto povedať či je stále otvorená? dik
+ 11 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Útulňa pod Ostrým vrchom ani sa nečudujem ak sú informácie o permanentnom bordeli pravdivé
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cerová vrchovina je pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom. Pozrite si deväť najkraších túr v ňom Fiha, a to som si myslel, ze Cerovu vrchovinu celkom dobre poznam. Teda, s vynimkou Besianskej kotliny, kam sa uz roky planujem vybrat. Ale pridan este jedno ca …
+ 6 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách (strana 3)
TZCH Stola - Hagy je priechodny, tuto pisu daco ine
lesytanap.sk/…/clanok.php?id=…
Magistrala prechodna
poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…
SRO :
Maroš Petrík :
Cesta slobody prejazdna cela, odpratanňvanie stiepky etc.pokracuje.
Nemáte niekto bližšie informácie ako je teraz po májovej víchrici priechodná hrebeňovka cez Nízke Tatry.
Merhorn: to nie je o Krušných vs. Šumave, je to tamojšie porovnanie u jedincov vysadených v týchto lokalitách z výraznejšie odlišných oblastí, napr. z Vysočiny, no aj zrovna ako naznačuješ, z Dol. Rakúska. A takými Tatry pre podmienky klimatické či pôdne sú iste.
A ku genetickej diverzite, veď práve (vtedy nevedome) zlou aplikáciou tu bola jednoznačne chyba v ich výsadbe pred cca storočím.
Jjano, analógia biomechanizmov jednoznačne existuje, no iste ja ani nikto nehovorí o aplikácii, ale len ako ako príklad. Varovanie skôr, že sa u nás v praxi lesníctva neberie biológia tak seriózne.
(FYI žula je anorganická :-)
jjano a vsetci sme len dietky bozie... :) (samozrejme)
rado, ono sa to robi aj kvoli zachovaniu genetickej diverzity. Nemusi to nutne vzdy znamenat, ze genotyp z sumavy musi nevyhnutne stradat v prostredi krusnych hor (tvoj priklad). Moze ale nemusi, vzdy to zalezi na specializacii a podmienkach tej - ktorej oblasti.
Ak si dobre pamatam tak semena boli z alspych smrekov, ale neviem konkretne skade, nezistoval som to a ak som tu informaciu kedysi cital a vedel, nepamatam si uz.
Pride mi asi skor dolezitejsi faktor - monokultura a to tak druhova ako aj vekova. Asi by bolo dobre ak toto cita nejaky ekolog napr. aby sa vyjadril, takto to je skor len diskusia ludi co trosku vedia ale v podstate nic :) (nic v zlom ale sme diletanti v tejto teme asi vacsina z nas)
Vidím, že sa spúšťa debata (a to je dobre), tak jedno varovanie: Neporovnávajte organizmus človeka a organizmus lesa. Nepersonifikujte les, to je cesta do pekla. Človek je človek, žula je žula a les je les. :-)
Merhorn: samozrejme príklad v istom zmysle exponovaný.
Neviem, čo tými podmienkami myslíš, ak klimatické či výškové a pôdne, tak ani tie, v niečom vôbec, a predovšetkým ide o tú genetiku. Už dnes sa jednoznačne uznávajú lokálne genotypy ako základ. Ako príklad zrovna slúžia dáta napr. zo Šumavy či Krušných hôr, že kalamity prežili práve pôvodné jedince.
rado, tvoj dlhsi prispevok asi siprecitam neskor, mmtalne nemam tolko casu, ale urcite sa k nemu vratim. Len som chcel reagovat na tvoju akusi analogiu. Je mi jasne, ze si to ponal len ramcovo, no trosku prehnane aj tak. To, ze, konkretne smrecina nebola geneticky miestna, neznamena, ze nebola z lokalit s podobnymi podmienkami. Pozor na to.
Plus ešte asociáciu k tej prvej zmienke, o genetike drevín: danosti Nepálca a človeka z nížiny.
Tarazed :
nie su to suchare. Tych padlo velmi malo, v bezzasahovej zone. Inde suchare nie su vo vacsom meradle. Na pohlad zdrave stromy sa lamalio ako zapalky.
Aj cast kalamity v NPR bola po r.2004 vytazena.
merhorn, vlado: iste dobre viete, že predmetné smrečiny, ktoré práve padli, boli geneticky nepôvodné z Tatier. I keď vydržali viacero víchric vo svojej histórii (a boli napr. v 60-tych r. i silnejšie), vďačili za to svojmu mladšiemu veku a no hlavne lepšiemu zdravotnému stavu.
No medzitým práve u smrečín došlo k ich výraznému rozpadu, tj. zhoršeniu zdrav. stavu, okrem znečistenia imisiami smrečiny veľmi výrazne trpia pri zvýšenej priemernej teplote a hlavne deficite vlhkosti, čo sa za min. posledné dve suchšie a teplejšie desaťročia udialo, s imisiami dlhodobejšie (a niečo ako efekt fajčenia u človeka). Na plošné kalamity vetra i lykožrúta nie nič lepšie s kombináciou vekovej a druhovej monokultúry (no konečne si treba uvedomiť aj že lykožrút je súčasťou dynamiky lesa). Ako príklad asociácia na človeka. Epidémii lepšie odolá komunita len výhradne xy ročných starcov, či prirodzené vekové rozvrstvenie obyvateľstva?
Stav predošlého obdobia zalesňovania nie je možné udržať. Síce pozitívom je, že i lesníci uznávajú chybu predošlého a uplatňujú i druhovú rozmanitosť, no veková zostáva. Ale hlavne vyťažením a odvozom drevnej hmoty sa stráca biomasa ako primárny základ lesného ekosystému (pôdu lesníci nedodajú, no nielen o ňu ide), no i stráca sa nevyhnutná diverzita, a to nielen pre prirodzenú obnovu. Ťažbou mechanizmov dochádza k destabilizácii tohto systému nielen mechanicky, no vytvoria sa predpoklady aj pre ďalšiu eróziu a vplyvy napr. prehriatím a vysušením stanovíšť, čo len zase má vplyv na zdravotný stav drevín. A zase asociácia na človeka, aký zložitý je to biomechanizmus, ak je deficit toho či oného, aké to má následky. V biológii drevín to nie je v zásade nič iné. A preto je povážlivé, že v tak krehkom prostredí akým sú vysokohorské oblasti sa zakladajú podmienky viac menej priamo proti prírode, keď chceme mať tam les a nie púšť.
To samozrejme hovorím o lese v regulárnej zóne NP, akým teda by mal byť. Iste hospodársky charakter môžu mať ich ochranné lesy.
Ide o NP, kde inde ako tu je by prirodzený les mal byť. Kultúrna krajina s polomŕtvym ekosystémom je všade okolo nás. Prirodzený les tam historicky bol, treba len ponechať podmienky na jeho spätnú tvorbu prírode samej.
Ešte jednu paralelu problematiky spomeniem, a to útok na zdroje verejných financií zbytočným vyhadzovaním za nákladné asanačné práce či stavby zbytočných ciest apod., keď ešte v našinec to dokáže najdrahšie, viem prečo. No primárne sú toto vyhodené peniaze.
Celkovo mám túto situáciu za signifikantnú pre reálny stav ochrany prírody u nás.
lubo vsak prave to. toho bezzasahoveho uzemia je tak malo ze vlastne ani nemas velmi s cim porovnavat. vela ludi frflr ze by s tym nieco mali robit ale ani netusia ze oni s tym nieco robia a ti frflajuci na ochranarov vlastne frflu prave na tych lesnikov a ludi okolo tazby (ktori s lesnikmi casto nemaju skoro nic spolocne).
pokial chce clovek naozaj porovnavat musi ist trebars smerom na zapad aspon do bavorska. ak chce niekto vidiet ako by mal vyzerat naozajstny narodny park v strednej europe, je to naozaj poucne
Zakladna otazka je, ci sme v narodnom parku alebo v lunaparku. Ak sme v tom prvom, musime aj vetrove kalamity povazovat za sucast pribehu, rovnako ako zmenu klimy a reakciu prirody nan. V lunaparku nas bude zaujmat len ludske hladisko "ja chcem aby tam stal penky zeleny les a hned". Ano, este je tu aj tretie hladisko a sice, ze je to velmi lakavy zdroj lahkeho prijmu. Mnohe stromy co sa odvezu nebudu vykazane a manko sa poriesi nejaky poziarom, ktory sposobi zly zly turista. Najlepsie v lokalite, kde okrem lesakov chodia nanavys "medvede nahanat lisky". Vsak kopnut si treba. Skoda, ze v zime (so snehom) nie su poziare, to by sa dalo potom zvalit na skialposov.
Mimochodom, bolo by celkom prospesne, keby sa teraz zacalo poriadne porovnavat, ako sa vyvijaju uzemia plne manazovane, napoly manazovane a tie bezzasahove. Podotykam, ze tych poslednych je len 6% z celkovej rozlohy kalamity.
vlado2: rozkaz! :-)