Komentár
K článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú
nová témaK článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú
nová témaPencurák k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Drž sa Tomáš, veľa zdaru a skoré doliečenie Tebe aj kamarátovi. Toto sa môže stať aj nám,starým atamanom, ktorí chodíme už roky po horách a myslíme si,že sme na …
+ 50 ďalších príspevkovMatobee k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Zaujímavé končiny Soňa. Dobre ste to vymysleli. Takéto prostredie je pre nás zo zeleného Slovenska veru exotika. Teším sa na pokračovanie. :-)
nová témaMaroš 1982 k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Vau, tak toto som zhltol na jeden nádych. A pri čítaní prežíval akoby som tam bol. V pohorí, ktoré som mal celý život ako Nitrančan priamo za oknom, som bol veľ …
nová témaK článku: Okolím kúpeľov Nimnica I.
nová témaMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizácia Boli aktualizované priebehy TZT na mapy.dennikn.sk a výpočtové dáta pre službu HIKEPLANNER. Stav ku koncu apríla 2024. Ďakujeme za pomoc všetkým pr …
+ 3328 ďalších príspevkovPaliT k článku: Salaš Smrekovica Môžete niekto odmerať priemer tých rúr na piecke a priemer otvoru cez stenu? Tiež približné rozmery jednotlivých častí dymovodu, my by sme to v rámci OZ Sloboda …
+ 182 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Nie tadeto. Porovnaj okolie Zahajnice v mape hikingu s mapy.cz. Aktualna trasa je na mape hikingu, ja som vsak siel podla tej druhej a asfalt som si predlzil o …
+ 14 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Hladké sedlo z Troch studničiek Co to tu pleties? Ta sucha predsa vobec nebola sucha. To je predsa jasne ... ci? :-D
+ 9 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Chata pod Rysmi zrekonštruovaná súťaž na toalety spis.korzar.sme.sk/…/architek…
+ 165 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný ťah z juhu na sever: Šahy – Hontianske Nemce No teda, ja by som toho revizora v pohode nebral. Asi by ma rozdrapilo od jedu. Pred 2 rokmi som obehaval juznu hranicu a cestoval som (je to vlastne ta ista tr …
+ 28 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (3) – z Veľkej Fatry k mohyle na Bradle Noo, ale ked ste sa hore kopcom vyviezli, tak ste celu cestu SNP nepresli. O rok by ste si ju mali zopakovat, ale uz bez svindlovania :-).
+ 6 ďalších príspevkovMatobee k článku: Hrebeňom Volovských vrchov z Košíc do Poproča v zime Martin hehe. Ako aj v texte spomínam, nebolo to nijaké hrozné. Bolo to z tých príjemnejších zimných bivakov. Mohlo byť zo cca - 5 °C. Natrafil som na celkom prí …
+ 11 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Najviac ma zaujalo to U-cko. Vobec si nepamatam, ze by som tam cosi take videl. Uz som tam vsak velmi dlho nebol. Inac fascinuju ma novostavby domov na strmych …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Pekna prechadzka krasnou oblastou. Pred 3 rokmi som robil okruh zo Zibritova cez Buzalkov vrch, Sixovu stran, Stangarigel, Hlavu a Mesiac kamen. Ale na Saskom v …
+ 4 ďalšie príspevkyMisoB k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Máš pravdu, opravené vo faktoch.
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Ako vraví klasik: "všetko plynie a mení sa." Dakedy si dával predpokladám 2000 + km ročne, čo dedukujem z toho všetkého, čo si prešiel. Pred tým klobúk dolu. :- …
+ 21 ďalších príspevkovK článku: Tri Vody
nová témaAde.e k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Velmi malo znama a navstevovana, no krasna oblast. Ja som ju, okrem Ostreho, este nenavstivil, ale uz par rokov mam v plane. Oplati sa vsak ist aj neznacene od …
+ 8 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Sinec na jeseň Výborná správa ! Pamätám Sinec pekný potom rozjazdený ťažkou technikou, viac razy som tam vtedy poblúdil.
+ 17 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách
Diskusná téma K článku: Víchrica v Tatrách (strana 3)
TZCH Stola - Hagy je priechodny, tuto pisu daco ine
lesytanap.sk/…/clanok.php?id=…
Magistrala prechodna
poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…
SRO :
Maroš Petrík :
Cesta slobody prejazdna cela, odpratanňvanie stiepky etc.pokracuje.
Nemáte niekto bližšie informácie ako je teraz po májovej víchrici priechodná hrebeňovka cez Nízke Tatry.
Merhorn: to nie je o Krušných vs. Šumave, je to tamojšie porovnanie u jedincov vysadených v týchto lokalitách z výraznejšie odlišných oblastí, napr. z Vysočiny, no aj zrovna ako naznačuješ, z Dol. Rakúska. A takými Tatry pre podmienky klimatické či pôdne sú iste.
A ku genetickej diverzite, veď práve (vtedy nevedome) zlou aplikáciou tu bola jednoznačne chyba v ich výsadbe pred cca storočím.
Jjano, analógia biomechanizmov jednoznačne existuje, no iste ja ani nikto nehovorí o aplikácii, ale len ako ako príklad. Varovanie skôr, že sa u nás v praxi lesníctva neberie biológia tak seriózne.
(FYI žula je anorganická :-)
jjano a vsetci sme len dietky bozie... :) (samozrejme)
rado, ono sa to robi aj kvoli zachovaniu genetickej diverzity. Nemusi to nutne vzdy znamenat, ze genotyp z sumavy musi nevyhnutne stradat v prostredi krusnych hor (tvoj priklad). Moze ale nemusi, vzdy to zalezi na specializacii a podmienkach tej - ktorej oblasti.
Ak si dobre pamatam tak semena boli z alspych smrekov, ale neviem konkretne skade, nezistoval som to a ak som tu informaciu kedysi cital a vedel, nepamatam si uz.
Pride mi asi skor dolezitejsi faktor - monokultura a to tak druhova ako aj vekova. Asi by bolo dobre ak toto cita nejaky ekolog napr. aby sa vyjadril, takto to je skor len diskusia ludi co trosku vedia ale v podstate nic :) (nic v zlom ale sme diletanti v tejto teme asi vacsina z nas)
Vidím, že sa spúšťa debata (a to je dobre), tak jedno varovanie: Neporovnávajte organizmus človeka a organizmus lesa. Nepersonifikujte les, to je cesta do pekla. Človek je človek, žula je žula a les je les. :-)
Merhorn: samozrejme príklad v istom zmysle exponovaný.
Neviem, čo tými podmienkami myslíš, ak klimatické či výškové a pôdne, tak ani tie, v niečom vôbec, a predovšetkým ide o tú genetiku. Už dnes sa jednoznačne uznávajú lokálne genotypy ako základ. Ako príklad zrovna slúžia dáta napr. zo Šumavy či Krušných hôr, že kalamity prežili práve pôvodné jedince.
rado, tvoj dlhsi prispevok asi siprecitam neskor, mmtalne nemam tolko casu, ale urcite sa k nemu vratim. Len som chcel reagovat na tvoju akusi analogiu. Je mi jasne, ze si to ponal len ramcovo, no trosku prehnane aj tak. To, ze, konkretne smrecina nebola geneticky miestna, neznamena, ze nebola z lokalit s podobnymi podmienkami. Pozor na to.
Plus ešte asociáciu k tej prvej zmienke, o genetike drevín: danosti Nepálca a človeka z nížiny.
Tarazed :
nie su to suchare. Tych padlo velmi malo, v bezzasahovej zone. Inde suchare nie su vo vacsom meradle. Na pohlad zdrave stromy sa lamalio ako zapalky.
Aj cast kalamity v NPR bola po r.2004 vytazena.
merhorn, vlado: iste dobre viete, že predmetné smrečiny, ktoré práve padli, boli geneticky nepôvodné z Tatier. I keď vydržali viacero víchric vo svojej histórii (a boli napr. v 60-tych r. i silnejšie), vďačili za to svojmu mladšiemu veku a no hlavne lepšiemu zdravotnému stavu.
No medzitým práve u smrečín došlo k ich výraznému rozpadu, tj. zhoršeniu zdrav. stavu, okrem znečistenia imisiami smrečiny veľmi výrazne trpia pri zvýšenej priemernej teplote a hlavne deficite vlhkosti, čo sa za min. posledné dve suchšie a teplejšie desaťročia udialo, s imisiami dlhodobejšie (a niečo ako efekt fajčenia u človeka). Na plošné kalamity vetra i lykožrúta nie nič lepšie s kombináciou vekovej a druhovej monokultúry (no konečne si treba uvedomiť aj že lykožrút je súčasťou dynamiky lesa). Ako príklad asociácia na človeka. Epidémii lepšie odolá komunita len výhradne xy ročných starcov, či prirodzené vekové rozvrstvenie obyvateľstva?
Stav predošlého obdobia zalesňovania nie je možné udržať. Síce pozitívom je, že i lesníci uznávajú chybu predošlého a uplatňujú i druhovú rozmanitosť, no veková zostáva. Ale hlavne vyťažením a odvozom drevnej hmoty sa stráca biomasa ako primárny základ lesného ekosystému (pôdu lesníci nedodajú, no nielen o ňu ide), no i stráca sa nevyhnutná diverzita, a to nielen pre prirodzenú obnovu. Ťažbou mechanizmov dochádza k destabilizácii tohto systému nielen mechanicky, no vytvoria sa predpoklady aj pre ďalšiu eróziu a vplyvy napr. prehriatím a vysušením stanovíšť, čo len zase má vplyv na zdravotný stav drevín. A zase asociácia na človeka, aký zložitý je to biomechanizmus, ak je deficit toho či oného, aké to má následky. V biológii drevín to nie je v zásade nič iné. A preto je povážlivé, že v tak krehkom prostredí akým sú vysokohorské oblasti sa zakladajú podmienky viac menej priamo proti prírode, keď chceme mať tam les a nie púšť.
To samozrejme hovorím o lese v regulárnej zóne NP, akým teda by mal byť. Iste hospodársky charakter môžu mať ich ochranné lesy.
Ide o NP, kde inde ako tu je by prirodzený les mal byť. Kultúrna krajina s polomŕtvym ekosystémom je všade okolo nás. Prirodzený les tam historicky bol, treba len ponechať podmienky na jeho spätnú tvorbu prírode samej.
Ešte jednu paralelu problematiky spomeniem, a to útok na zdroje verejných financií zbytočným vyhadzovaním za nákladné asanačné práce či stavby zbytočných ciest apod., keď ešte v našinec to dokáže najdrahšie, viem prečo. No primárne sú toto vyhodené peniaze.
Celkovo mám túto situáciu za signifikantnú pre reálny stav ochrany prírody u nás.
lubo vsak prave to. toho bezzasahoveho uzemia je tak malo ze vlastne ani nemas velmi s cim porovnavat. vela ludi frflr ze by s tym nieco mali robit ale ani netusia ze oni s tym nieco robia a ti frflajuci na ochranarov vlastne frflu prave na tych lesnikov a ludi okolo tazby (ktori s lesnikmi casto nemaju skoro nic spolocne).
pokial chce clovek naozaj porovnavat musi ist trebars smerom na zapad aspon do bavorska. ak chce niekto vidiet ako by mal vyzerat naozajstny narodny park v strednej europe, je to naozaj poucne
Zakladna otazka je, ci sme v narodnom parku alebo v lunaparku. Ak sme v tom prvom, musime aj vetrove kalamity povazovat za sucast pribehu, rovnako ako zmenu klimy a reakciu prirody nan. V lunaparku nas bude zaujmat len ludske hladisko "ja chcem aby tam stal penky zeleny les a hned". Ano, este je tu aj tretie hladisko a sice, ze je to velmi lakavy zdroj lahkeho prijmu. Mnohe stromy co sa odvezu nebudu vykazane a manko sa poriesi nejaky poziarom, ktory sposobi zly zly turista. Najlepsie v lokalite, kde okrem lesakov chodia nanavys "medvede nahanat lisky". Vsak kopnut si treba. Skoda, ze v zime (so snehom) nie su poziare, to by sa dalo potom zvalit na skialposov.
Mimochodom, bolo by celkom prospesne, keby sa teraz zacalo poriadne porovnavat, ako sa vyvijaju uzemia plne manazovane, napoly manazovane a tie bezzasahove. Podotykam, ze tych poslednych je len 6% z celkovej rozlohy kalamity.
vlado2: rozkaz! :-)